Archívy kategórií: Nezaradené

Tajomstvo tvojho rodu v Košiciach

Koncom minulého roka vyšla Michaele Elle Hajdukovej v poradí už druhá kniha pod názvom Tajomstvo tvojho rodu, ktorú pokrstila na knižnom veľtrhu Bibliotéka 2013. V rámci propagácie si pre svojich čitateľov Miška pripravila niekoľko akcií. Jednou z nich je beseda, ktorá sa uskutoční v nedávno otvorenom kamennom kníhkupectve Martinus v Košiciach. Ak chcete stráviť príjemný večer a dozvedieť sa čosi o tejto zaujímavej knihe, ako aj o Miške rozhodne sa zastavte. :)

TU sa môžete pridať do eventu besedy na FB.

Príďte si v januári pobesedovať s Mirkou Varáčkovou

S novým rokom nám začína aj nové kolo besied, čítačiek a kadejakých knihomoľských stretnutí. Už v januári sa môžeme tešiť na zopár besied, ktoré si pre svojich čitateľov pripravila obľúbená slovenská autorka Mirka Varáčková. Na nich predstaví svoju poslednú, v poradí už siedmu knihu ako aj svoju ostatnú tvorbu. Ak teda máte chuť stráviť príjemný večer rozhodne si  nenechajte ujsť jednu z pripravovaných besied či už v Bratislave alebo v Nitre (kde sa na vás takisto teší Monika Macháčková).

TU sa môžete pridať do eventu besedy na FB.

TU sa môžete pridať do eventu besedy na FB.

Knižné zhrnutie 2013

Pomaly ale iste sa nám blíži koniec roka a tak je asi namieste si ho trochu zosumarizovať ako sa už pred koncom starého a začiatkom roku nového zvykne. :) Povedala som si, že teda aj ja zhrniem ten svoj knižný rok a podelím sa o svoje knižné naj roku 2013. :) Za tento rok som prečítala 58 kníh. Málo? Veľa? To je na uvážení každého z vás, čo si o tom myslí. Podľa mňa ich je tak akurát. :) Tak sa pozrime, ktoré z nich sa mi vryli do pamäti, či už v dobrom alebo zlom slova zmysle. :)

____________________________________________________

Prekvapenie roka – Nevera na dva ťahy

Pravdu  povediac táto kniha nebola jedna z mojich knižných priorít. I keď obálka sa mi veľmi páčila siahnuť po knihe len kvôli obálke by mi prišlo tak trochu hlúpe. Presvedčila ma recenzia na blogu Books – parts of my life, podľa ktorej bola táto kniha viac ako dobrá a tak bolo rozhodnuté a ja svoje rozhodnutie vôbec neľutujem. Kniha si ma získala už od začiatku a ja som sa od nej nevedela odtrhnúť. Autorkin štýl je pútavý a dej takisto. Nevera na dva ťahy bola prvou knihou spomedzi všetkých standalone kníh, pri ktorých ma štvalo, že nemala viac strán, že sa nedozviem, čo je s postavami ďalej, ako sa ďalej vyvíjali ich osudy. Jednoducho ma štvalo, že nemám v rukách nejaké pokračovanie tohto skvelého príbehu.

Sklamanie roka – Hry o lásku
Tu musím povedať, že na novinku Naty Sabovej som sa tešila od momentu, keď som zistila, že jej vyjde kniha, no moje nadšenie veľmi rýchlo vyprchalo ako náhle som sa do knihy začítala. Zakomponovanie akejsi reality show o hľadaní ídeálneho partnera v raji na zemi mi neprišlo ako šťastné a rozhodne u mňa knihe nepridalo žiadne plusové body. Ani jeden z hlavných hrdinov ma neohúril, ani jeden ma netrápil a úprimne, ak by celý ostrov zmietlo tsunami ani brvou by som nepohla (a ktovie možno by to trochu oživilo). Knihe som síce dala priemerné hodnotenie, no ak sa na to pozriem spätne bola som k nej asi až priveľmi milosrdná.

Prepadák roka – Vlci z Aljašky, Tajomstvo duší
Medzi prepadáky roka sa u mňa zaradili hneď dve knihy domácich autoriek, keďže som si medzi nimi nevedela vybrať rozhodla som sa sem zaradiť obe. Obe knihy majú totiž niečo spoločné. Jedna aj druhá sú prvotinami svojich autoriek a ani jedna sa rozhodne nezaradí medzi knihy, ktoré by som chcela ešte niekedy čítať.
Pri knihe Vlci z Aljašy vážne nechápem ako toto mohol niekto so zdravým rozumom vydať. Kniha nemá nič čím by zaujala možno okrem obálky. Otravná a arogantná hlavná hrdinka, hlavný hrdina, pri ktorom ani neviete. ktorý z tej plejády to vlastne je. Opisy nikde, dej o ničom. Tá kniha je skrátka absolútny prepadák.
Druhou knihou, ktorú radím medzi prepadáky tohto roka je kniha Tajomstvo duší od Deni Arpášovej. Tajomstvo duší by sa pokojne mohlo volať Kópia Twilightu. Niektoré pasáže sa mu až nápadne podobali a mala som dojem, že ich autorka len skopírovala a trošku upravila ale základ bolo stále cítiť. Podľa anotácie znela kniha skutočne zaujímavo, ale keď som sa do nej začítala len som neveriacky krútila hlavou, pretože toto dielko je neskutočná vykrádačka Twilightu. Prepádák číslo dva.

Najlepšia séria – The Grigori Legacy
Táto kategória je pre mňa viac ako jasná, keďže jednoznačne nejlepšou sériou v tomto roku sa pre mňa stala séria The Grigori Legacy od kanadskej autorky Lindy Poitevin. Síce mám prečítanú len prvú knihu a takmer celú druhú musím povedať, že ma táto séria totálne dostala. Tematika anjelov, skvelá hlavná hrdinka, hlavná mužská postava na zožratie, pútavý dej, skvelý záporák. Čo dodať moja no.1 séria za rok 2013.

Najhoršia séria – Delírium, Som roztrieštená

Tu som sa opäť nevedela rozhodnúť medzi dvomi takže som sa rozhodla dať obe. Po pravde, z nasledujúcich sérií som neprečítala viac ako jeden diel a aj z toho som vlastne dočítala iba jednu z kníh dokonca.
Takže prvou je Delírium. Práve táto kniha sa pre mňa stala tak nezáživnou a neznesiteľnou, že som ju ani len nedokázala dočítať a nezachránilo to ani meno, ktoré máme s hlavnou postavou spoločné. Viem, že táto kniha sa stala akýmsi hitom a väčšina blogerov ju ospevuje ako niečo úžasné, skvelé a neviem ešte aké, no úprimne ja na nej nič z toho nevidím.
Ďalej sa u mňa ako najhoršia zaradila Som roztrieštená. Tú som na rodziel od Delíria síce dočítala, no bolo to neskutočné utrpenie a ja som mala čo robiť, aby som ju nehodila do kúta a nevzala si niečo, čo by sa aj dalo čítať. Autorka sa snažila pôsobiť strašne poeticky. Až tak veľmi, že pri niektorých jej metaforách som krútila hlavou a premýšľala, či počas písania tejto série sa dala na drogy alebo sa takto vyjadruje aj v bežnom živote alebo skrátka, čo to má znamenať. Bol to jeden des a patrí medzi to najhoršie, čo som v tomto roku čítala a rozhodne neplánujem v tejto sérií pokračovať. 

Najemotívnejšia kniha – Vykúpená láska

Minulý rok sa v mojom zhrnutí už táto kniha ocitla a to v kategórií Najkrajšia obálka. No nebola to len obálka, čo ma na knihe zaujalo. Vykúpená láska je ako už názov napovedá príbehom o láske no nie len o láske muža a ženy ale aj o láske Božej. Vykúpená láska je jednoducho nádherný a silný príbeh a ja som sa v jeho závere neubránila slzám. Určite si ju ešte zopárkrát prečítam. 

Najvtipnejšia kniha – Počertená

Z fleku by som do tejto kategórie dala knihu Nevinní zmätkári od Mareka Zákopčana, pretože tá je jednoznačne najvtipnejšou knihou, akú doma mám, no keďže už ju mám v zhrnutí za minulý rok rozhodla som sa pre knihu alebo teda skôr knihy zo série Počertená. Knihy sú síce určené mladšej vekovej kategórií no ja som im neodolala a neskutočne som sa na nich nasmiala. Sledovať ako sa Angel snaží zvládnuť svoje zdedené schopnosti a ako tým spôsobuje neskutočné trapasy, ktoré sa len a len nabaľujú bola neskutočná zábava.

Najromantickejšia kniha – Učiteľova dcéra

Učiteľova dcéra je knihou odohrávajúcou sa v regentskom období a veľmi mi pripomínala príbehy Jane Austenovej. Prečítala som ju takmer okamžite pretože autorkin štýl mi jednoducho nechcel dovoliť knihu odložiť a tak som len čítala a čítala a užívala si prostredie Anglicka 19. storočia. A hoci si hlavné postavy nechceli priznať city, ktoré voči sebe cítili takmer do záveru knihy stala sa pre mňa tou najromantickejšou za rok 2013 a ja budem len dúfať, že autorke u nás vyjde viac prekladov.

Najdesivejšia kniha –
 Rituál, Posledný exorcista

Niežeby tieto dve knihy boli vyslovené horory. Isto mnohí z vás majú prečítané nejaké tie kingovky, ktoré sa do tohto hororového žánru jednoznačne radia. Desivosť týchto dvoch kníh spočíva v niečom inom a to v pravdivosti vecí, ktoré sa v nej odohrávajú. Niekto považuje diabla a démonov za vymyslené postavy, za nadprirodzené bytosti ako stvorené pre fantasy knihy. Ja ich existenciu neberiem len ako niečo vymyslené, ale dosť reálne a úprimne, keby som zažila niečo z toho, čo sa v knihe odohrávalo asi by som bola pekne v keli.

Najnapínavejšia kniha – V pasci

V pasci je kniha, pri ktorej ma mrazilo, už len keď som videla slovíčko sneh. Každý z nás sa v zime zvykne tešiť na biele Vianoce, na ulice zaviate snehom alebo aspoň tú atmosféru, keď sa pozriete von oknom a vo vzduchu poletujú biele chumáče. Pri čítaní tejto knihy som bola chvíľu dokonca rada, že po snehu nie je ani chýru ani slychu. No postavy tejto knihy také šťastie nemali a ja som im skutočne nezávidela situáciu v ktorej sa ocitli, odkázané len a len na seba. Knihu som čítala so zatajeným dychom a myšlienkou, čo sa ešte môže pokaziť. Pretože ak sa niečo pokaziť môže aj sa vždy pokazí. Pri mnohých situáciách ma striasalo a preto si kniha odo mňa vyslúžila titul najnapínavejšia kniha.

Najlepšia obálka – Perla v piesku
Táto kategória bola pre mňa viac menej jasná už nejaký ten čas dozadu (prakticky odkedy som obálku na túto knihu uvidela). Nevedela som z nej odtrhnúť oči (áno priznávam tak trochu za to mohol aj objekt vľavo dole :D) pretože jej spracovanie je skrátka úžasné, tie farby len písmo použité na názov knihy mi trošku vadí ale to iba preto, že som videla aj originálnu obálku (ktorú Kumran ponechal ) a písmo na nej mi k celkovému prevedeniu obálky sedelo viac, čo však nemení nič na tom, že Perla v piesku má najkrajšiu obálku spomedzi kníh, ktoré som v roku 2013 prečítala.

Najhoršia obálka – Smrť a ružové lodičky

Kým najkrajšia obálka bola pre mňa jasnou voľbou v tej najhoršej som dlho nevedela, ktorú obálku do tejto kategórie zaradiť. Ani jedna z obálok mi neprišla natoľko zlá,  aby si zaslúžila toto ocenenie, no napokon som predsa objavila jednu, ktorá nepatrí práve k tým, ktoré ohúria. Je ňou obálka knihy Smrť a ružové lodičky. Možno je to tým, že ja a ružová farba sa priveľmi nekamarátime. Pochopím tie lodičky, keď už sú v názve ale prečo tá ružová všade naokolo?

Celkovo najlepšia zahraničná kniha – Bojová pieseň tigrej matky

Bojovú pieseň tigrej matky som si taktiež ako knihu nižšie prečítala vďaka blogu Books – parts of my life, kde som na ňu našla recenziu. Kniha znela zaujímavo a tak som po nej siahla. Neoľutovala som a kniha sa stala tým najlepším, čo som čítala od zahraničného autora. Bolo zaujímavé sledovať Amyne výchovné metódy, s ktorými by sa isto mnoho západných rodičov nestotožňuje (aj ja som občas krútila hlavou) a isto by im prišli aj dosť radikálne no v konečnom dôsledku treba Amy Chuovej uznať, že jej výchovné metódy boli účinné. V knihe samozrejme nebola núdza ani o vtipné momenty. Rozhodne odporúčam.

Celkovo najlepšia slovenská kniha – Nevera na dva ťahy

Kniha Nevera na dva ťahy sa v tomto zhrnutí už objavila a to ako Prekvapenie roka . Kniha sa mi však páčila natoľko, že predčila všetky knihy domácich autorov a u mňa sa stala absolútne najlepšou slovenskou knihou, ktorú som v tomto roku čítala. A určite si v ďalšom roku prečítam ďalšie autorkine knihy.

Vydavateľstvo roka – Kumran

Rozhodla som sa, že tento rok pridám ešte jednu kategóriu a to Vydavateľstvo roka. Pre mňa sa vydavateľstvom roka stalo kresťanské vydavateľstvo Kumran. Síce som od nich prečítala tento rok iba štyri knihy a to konkrétne Vykúpenú lásku, Perlu v piesku, Démon – memoáre a Nekompromisná: Srdce získané radikálnou láskou. Všetky štyri knihy patria medzi to najlepšie, čo som tento rok čítala a na ďalšie knihy z tohto vydavateľstva sa ešte len chystám a verím, že budú rovnako dobré a kvalitné ako knihy, ktoré som čítala doteraz.

Samozrejme, že tento obmedzený počet kníh nezahŕňa to naj, čo som tento rok čítala no, keby som sem dala každú asi by som tu bola minimálne do rána, keď nie dlhšie. :)

Šťastné a veselé

Na Vianoce, keď svet stíchne, nech Vám Božie dieťa vdýchne pokoj, radosť, dobrú vôľu a nielen v túto svätú chvíľu, ale každučký deň v roku, nech Vám stojí popri boku.

Spokojné a s láskou
prežité vianočné sviatky
praje 

Mimi

Knižné priania (3)

Autor: Jevgenij Zamjatin
Názov: My
Anotácia: Pochmúrna vízia totalitného systému založeného na obludnom etatizme, krajnom racionalizme a mechanizovanom, totálnom kolektivizme – je doslova epochálnym literárnym dielom. Ovplyvnené fantastikou H. G. Wellsa, neorealistickým videním skutočnosti a intuitívne pochmúrnou predtuchou negatívneho vývoja civilizácie vyústilo do varovnej satiry, ktorá aj po rozpade Sovietskeho zväzu a odhalení zverstiev totalitných režimov 20. storočia nestráca svoju aktuálnosť.

Dielo varuje pred odľudštením, mravným vákuom, umŕtvením myslenia a spoločenským úpadkom, ktorý musí zákonite viesť ku koncu modernej civilizácie. Zamjatin svojím románom výrazne ovplyvnil evolúciu žánru science-fiction a inšpiroval preslávené antiutópie Aldousa Huxleyho a Georga Orwella.

SLOVOMfest 2013

Mám tu pre Vás pozvánku na prvý ročník SLOVOMfestu príďte si pobesedovať, nasať atmosféru a  zažiť dva skvelé septembrové dni.

KEDY: 26. septembra – 27. septembra 2013
KDE: Námestie SNP a historická Radnica v Banskej Bystrici
KTO: slovenskí autori a mnoho ďalších zaujímavých hostí

***

Myslím si, že toto podujatie znie naozaj dobre no pre tých, ktorí ešte potrebujú trochu nalákať tu mám aj video pozvánku. :)

Prázdninová súťaž 2. časť – VÝHERCA

Pre niektorých sa už končia prázdniny a s nimi aj druhá časť prázdninovej súťaže. Skôr ako vyhlásim výhercu, chcem vám do nového školského roku popriať veľa úspechov a chuti do študovania. Ale dosť bolo o škole, poďme k tomu najdôležitejšiemu a tým je vyhlásenie výhercu.

2. časť (od 31.7. do 31.8.) – knihu Ochrankyňa od Naty Sabovej vyhráva

#18 – Kahlan

Srdečne gratulujem! – mail očakávaj v priebehu dnešného dňa :)

Čo je doma…to sa nepočíta?

Slovenské knihy sú nudné. Slovenskí autori nemajú talent. Nevedia písať. Knihy sú nezáživné nič nehovoriace braky. Načo čítať naše keď sú všetky rovnaké a predsa zahraničných je veľa tak prečo sa nevenovať im? – Stretli ste sa už s takýmto alebo podobným názorom na knihy z domácej tvorby? Ja áno a poviem vám, že v nich nie je ani za mak pravdy.

Skôr ako začnem musím sa  jednej veci priznať. Ani ja som slovenské knihy nevyhľadávala nepovažovala som ich za hodné mojej pozornosti, mala som ich za knihy menejcenné, za knihy, ktoré sa rozhodne nemohli ničím rovnať tým toľko a všade ospevovaným zahraničným „skvostom“.

Nechápala som čo kto na slovenských knihách vidí. Ale bol to iba môj obmedzený názor. Celá slovenská tvorba sa v mojej hlave obmedzila na pár autorov, ktorých som teda čítať netúžila. Akosi som si myslela, že všetko ostané môže byť už len horšie a teda by som to mala radšej zďaleka obchádzať v poriadnej vzdialenosti.

Ako veľmi som sa mýlila a na to aby som to zistila mi stačila jedna jediná kniha – Anjeli noci od Mirky Varáčkovej. Je mi jasné, že mnohí si povedia, že ani táto kniha nie je dobrá alebo nič výnimočné. Ale pre mňa bola pretože mi dokázala, že všetko čo som si dovtedy o slovenskej tvorbe myslela bola hlúposť. Dokázala mi, že slovenskí autori majú talent a písať vedia, že aj kniha ktorá sa neodohráva v americkom veľkomeste vie byť pútavá a hlavne, že by som slovenskej tvorbe mala dať šancu a tým zborila moje predsudky voči slovenským autorom. Dúfam, že každý z tých, ktorí domácu tvorbu zatracujú si nájdu tú svoju knihu, ktorá im dokáže ako sa mýlia, keď našimi knihami pohŕdajú na úkor zahraničných.

Ale predsa to čo je americké alebo britské je lepšie. Aj takýto názor som počula a opäť musím nesúhlasiť. kde sa berie to presvedčenie, že to čo je spoza hraníc a najlepšie spoza veľkej mláky je lepšie, úžasnejšie, kvalitnejšie? Ja vravím, že nie. Takisto nečítam všetky slovenské knihy do radu. Niektoré mi skrátka sadnú niektoré nie. Niektoré vezmem do ruky len zo zvedavosti a stanú sa pokladmi v mojej knižnici. Niekedy to skúsim a netrafím sa do svojho vkusu ale je prevažná väčšina tých ktoré ma oslovili a rada sa k nim vrátim opäť a znova. Ale takto isto je to aj s literatúrou zo zahraničia no nie? Nie všetky knihy sú dobré, sú aj knihy ktoré by sme najradšej nikdy neboli vzali do rúk. Alebo stačí ceduľka Made in USA prípadne Made in UK aby kniha bola u nás úspešná? Naozaj stačí iba to aby si kniha u nás vyslúžila obdiv a to najlepšie hodnotenie? Nie je to málo?

Niektorí by isto chceli aby naši autori boli klonmi tých známych, aby písali tak ako ich obľúbenci, aby sme tu mali napríklad druhú Rowlongovú. Ale prečo? Prečo si nedokážeme vážiť to čo máme a chceme niečo iné. Veď ani spomínaná Rowlingová nie je klon iného autora má svoj štýl, svoje nápady, neopičí sa. Prečo to nedokážeme tolerovať u našich autorov? A keď sa to náhodou stane a podoba so známejším autorom sa nájde vysmievame sa autorovi ako nevie nič vlastné vymyslieť ako sa musí opičiť. Nevieme, čo chceme a to je náš veľký problém. Naši autori majú kopec skvelých nápadov, ktoré môžeme nájsť v kníhkupectvách alebo knižniciach a ďalší kopec, ktorý ešte len čaká na svoje objavenie pretože i u nás sa je kde inšpirovať i keď to mnohí nevidia.

Slovensko má veľmi veľa autorov, talentovaných autorov aj keď o tom viacerí pochybujú. Nájdu sa v každom žánri. Či je to fantasy, spoločenské romány, krimi alebo trilery, dačo pre romantické duše, slovenská literatúra nezabúda ani na mladých dospelých, ktorí si takisto prídu na svoje, ani na tých, ktorí majú radi históriu či dobrodružstvo. Alebo sa chete jednoducho schuti zasmiať? I také knihy naša tvorba ponúka. Výber je skutočne veľký a každý si nájde to čo ho láka najviac. Len treba týmto knihám dať šancu a neodsudzovať ich dopredu. Pretože súdiť a nepoznať, hodnotiť a nič o veci nevedieť to je obmedzené.

Ak nabudúce pôjdete v kníhkupectve okolo kníh, ktoré nenesú na svojom obale zahraničné meno nenechajte sa odradiť. Možno budete príjemne prekvapení a zistíte, že mnohé z našich domácich kníh sú skvelé a mnohokrát i lepšie ako to čo sa k nám dováža zo zahraničia a isto si zaslúžia šancu.

Jedna kniha – tisíce názorov alebo ako to je so slobodou prejavu

Tou jedinou knihou s tisíckou názorov je kniha Milujem ťa, Justin! od Timei Mišenčíkovej no nebude reč len o nej.
Ak si chcete spraviť predstavu o knihe:

Príbeh slovenskej tínedžerky, ktorá na vlastnej koži spozná život celebrity.

Šestnásťročnej Kataríne sa v priebehu niekoľkých týždňov zmení celý život. Spolu s rodičmi sa tesne po Vianociach presťahuje do Ameriky, kde sa už o niekoľko dní ocitne na silvestrovskej párty plnej celebrít. Jej otec totiž v Atlante získal lukratívne miesto ochrankára známej speváckej hviezdy. Vďaka tomu osobne spozná nielen božského Justina Biebera, ale aj skutočný život celebrity, ktorú na každom kroku prenasledujú fotografi a novinári. Katarína si postupne zvyká aj na život americkej stredoškoláčky, nájde si veľa nových kamarátov a dokonca sa stane amatérskou roztlieskavačkou. Z Atlanty je úplne nadšená. Všetko sa však skomplikuje, keď sa Katie, ako ju volajú jej noví priatelia v Amerike, zaľúbi do nespoľahlivého a nezodpovedného Setha. Tento nový vzťah kritizujú nielen jej rodičia, ale aj Justin, ktorý už nechce byť iba obyčajným kamarátom…

*****

Táto prvotina mladej slovenskej autorky je v hádam jednou z najdiskutovanejších a svojím spôsobom aj najkontroverznejších kníh, ktoré slovenská literatúra pre mladých v poslednej dobe vypľula. Veľa z vás ju určite zaregistrovalo ako novinku vydavateľstva Motýľ. Hádam ani nebolo možné prehliadnuť ju.  Už anotácia napovedá, že je to príbeh slovenskej dievčiny, ktorá sa spozná s idolom mládeže Justinom Bieberom. No pozrime sa na niečo iné ako zhrnutie deja.

Ako som spomínala Milujem ťa, Justin je najpretriasanejšou knihou posledných týždňov o tom svedči neustála diskusia v istom internetovom kníhkupectve. Poviete si, že diskusia a dva tábory s rozdielnymi názormi to je celkom normálne veď nie každý má názor rovnaký . Avšak aj tu je jeden drobný ale nie zanedbateľný háčik. Aký už len vymieňanie názorov môže mať háčik? Ako sa dá diskutovať ak názor, ktorý vyjadríte jednoducho zmizne, stratí sa vo svete informácií?

Presne to sa dialo a diskusia nadobudla zaujímavý smer, kladné reakcie svietili na vás z celej strany, ohurovali vás a sľubovala dokonalý čitateľský zážitok, ktorý vám v mysli ostane snáď do konca života ak nie dlhšie no tie záporne mizli ako lusknutím prsta a to ani nemuseli porušovať pravidlá pridávania komentárov k dotyčnej knihe.

Vulgarizmy, rasizmus, komentáre nehodnotiace knihu. Na mazanie takto ladených názorov si kníhkupectvo vyhradzuje právo na zmazanie. Samozrejme, že toto plne schvaľujem názor sa dá povedať alebo v tomto prípade napísať aj bez účasti spomenutých doplnkov.

O týchto komentároch nebudem hovoriť pretože sú bezpredmetné a právom odstránené no sú tu také, ktoré neporušili podmienky a i napriek tomu zmizli a to neraz. Mohli ste svoje hodnotenie knihy napísať  aj 10 krát no ak bol váš názor záporný a hoc i slušný o chvíľu ho nebolo (na pár výnimiek, aby cielené mazanie nebolo až tak do očí bijúce) no skôr ako bol fuč sa po vás stihli voziť aktéri diskusie no z druhej strany. Rada by som uviedla  zopár príkladov no žiaľ sú z čiernej listiny spomínanej diskusie a tak nenávratne preč.

Prečo vlastne sa zaoberám dačím takýmto? Pretože sama som bola účastníkom diskusie a vyslovene sa mi tam istá osoba vyhrážala ako prezradí moje meno verejne pretože vie kto som (keď budem mať sklerózu viem kam sa obrátiť). Priznám sa tento komentár ma dostal, nechápala som akým právom so mnou takto ktosi jedná.

Niekedy sa svoj názor asi prejaviť neoplatí pretože sa nájdu aj podobné indivíduá, ktoré snáď nepoznajú hranice a neznesú iný ako vlastný názor a kritika je pre nich jednoducho neprijateľná.