Archívy kategórií: 4 hviezdičky

Andrew Pyper – Démonológ

Autor: Andrew Pyper
Názov: Démonológ
Originál názov: The Demonologist
Počet strán: 336
Rok vydania: 2014
Vydavateľstvo: IKAR
Anotácia: Profesor David Ullman patrí medzi najváženejších odborníkov na démonologickú literatúru – predovšetkým na Miltonov Stratený raj. Paradoxne, nie je veriaci, svoj predmet skúmania vníma iba ako výplod fantázie. Jedného dňa ho navštívi tajomná Štíhla žena s ponukou, aby letel do Benátok a preskúmal akýsi „fenomén“. Hoci sprvu odmieta, napokon sa predsa len ocitá v Benátkach so svojou milovanou dvanásťročnou dcérou Tess. Na adrese, ktorú Davidovi poskytla záhadná žena, nájde muža pripútaného v kresle. Ten nezmyselne bľaboce, očividne nie je pri zmysloch… David si odrazu uvedomí, že jeho slová nadobúdajú význam, a keď mu chlap zopakuje posledné, desivé slová jeho mŕtveho otca, pochopí, že muža posadol démon. Po návrate do hotela nájde stáť dcéru na streche vysoko nad vodným kanálom. Predtým, než do neho dievča skočí, prednesie poslednú prosbu: Nájdi ma. Ak chce vystopovať démona, ktorý uniesol jeho dcéru, musí si poradiť s hádankami a symbolmi zo Strateného raja – inak ju naveky stratí.

Húf neviditeľných duchov v miliónoch po zemni kráča, či bdieš, lebo spíš.
John Milton: Stratený raj 

Kniha Démonológ od Andrewa Pypera ma zaujala hneď ako som ju uvidela medzi knižnými novinkami chystanými na február. Obálka pôsobí desivo a to je možno to, čo ma upútalo na prvý pohľad. Po prečítaní anotácie som vedela, že túto knihu si skrátka musím prečítať. Anjeli, démoni to je skrátka moje a ja som sa po knihe rozhodla siahnuť s očakávaním dobrého čítania.

1336033638_Grand-CanalDej knihy sa sústreďuje okolo vysokoškolského profesora Davida Ullmana, ktorý je odborníkom na mytológiu a judeo-kresťanské príbehy obzvlášť na  známe dielo barokovej literatúry – Stratený raj od Johna Milton. Avšak aj napriek tomu, že je odborníkom na túto oblasť, na nič z toho, čo prednáša svojim študentom neverí. Je totiž ateista. David je introvert a len veľmi ťažko sa otvára pred inými ľudmi, dokonca aj pred vlastou manželkou, jediný komu sa to ako tak darí je jeho kolegyňa a zároveň dobrá priateľka Elaine O´brienová, ktorá ako jediná dokáže preniknúť do jeho ulity.

Davida som si obľúbila práve pre jeho svojskú pohavu a čudáctvo, ktoré síce niekedy mohlodomain pôsobiť a aj sa mohlo pokojne nazvať psychickými problémami, ktoré by mu však po traumatických spomienkach z detstva nik nemohol vyčítať. Taktiež si ma získal svojou starostlivou povahou najmä vo vzťahu k svojej dcére Tess ale i k Elaine.

Ako som už spomínala David je odborníkom na Miltonov Stratený raj a práve táto epická báseň zohráva v Démonológovi veľkú úlohu. Práve Stratený raj sa stáva zdrojom informácií a  stôp, stáva sa kľúčom k jeho pátraniu za unesenou dcérou. Musím sa priznať, že dielo Stratený raj mám už veľmi dávno v hľadáčiku a túžim si ho prečítať a táto kniha ma v tom len utvrdila, pretože pri tých všetkých odkazoch naň som mala chuť si ho zohnať a hneď začať čítať.

“Ach slnko, ako neznášam tvoj svit, 
tú pripomienku, skadiaľ klesol som.”

Autorov štýl je skvelý, okamžite ma vtiahol do svojho príbehu, ktorý bol dynamický a ja som niekedy skutočne nestíhala sledovať, čo sa deje. Démonológ je nielen slušným trilerom ale i dobrým hororovým príbehom, v ktorom autor stavia skôr na strachu, ktorý v niektorých situáciách v čitateľovi vzbudzuje. Do knihy takisto zakomponoval zvraty, ktoré ma častokrát prekvapili a ja som pri nich doslova čumela na stránky knihy.

15717850Kniha ma bavila ma od prvej stránky a isto by som z nej bola nadšená aj v závere keby nebolo jedného ale, ktoré mi bráni v tom aby som ju ohodnotila ako výbornú. Tým ale je samotný záver knihy a vlastne jej vyvrcholenie od ktorého som inštinktívne očakávala veľa po tom všetkom, čo sa v knihe dialo mi prišlo logické, aby bol koniec, ktorý mi snáď vyrazí dych alebo koniec, kde sa vysvetlí hromada vecí z celej knihy. Je pravda, že záver mi dych síce vyrazil no isto nie tým spôsobom ako som to pôvodne očakávala. Koniec bol pre mňa veľkým sklamaním a po jeho dočítaní som len hľadela na posledné stránky s otázkou, čo to má znamenať. Prišlo mi to akoby som preskočila nejaké stránky alebo akoby čosi chýbalo, niečo podstatné. A práve to niečo túto knihu stálo jednu hviezdičku, ktorú som jej v závere musela ubrať.

Avšak i napriek záveru, ktorý ma sklamal isto prečítanie Démonológa neľutujem, práve naopak, Kniha bola skvelá, pútavá, s prvkami nadprirodzena, ktoré mám v knihách veľmi rada a úprimne viem si knihu predstaviť ako slušný triler, na ktorý  by som si isto zašla do kina.

Moje hodnotenie:
4 pandas

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR. 

Silvia Antalíková – Čo môžu muži, môžem aj ja

Autor: Silvia Antalíková
Počet strán: 256
Rok vydania: 2012
Vydavateľstvo: PT Marenčin

Anotácia: Nikto sa dnes už nepozastavuje nad tým keď MUŽ:

– nie je ochotný riešiť tehotenstvo svojej partnerky, pretože JEHO sa to jednoducho netýka

– odchádza od SVOJEJ ženy a SVOJICH detí k mladej milenke, pretože sa ich všetkých už nabažil

– založí si NOVÚ rodinu a na tú predchádzajúcu prosto už NEMÁ viac čas, peniaze a ani … pomyslenie

– poletuje medzi manželkou a milenkou, a kamaráti ho obdivujú, závidia a považujú ho za playboja, zvodcu a za kríženca kanca so žrebcom

ALE??????: ČO AK BY TO VŠETKO BOLO PRESNE: NAOPAK???

Po prečítaní anotácie som bola na knihu Čo môžu muži, môžem aj ja veľmi zvedavá. Sľubovala dačo zaujímavé a pre mňa aj nové. Žena, ktorá si správaním vymení rolu s mužom? Prečo nie. Tešila som sa a skutočne ma zaujímalo, čo sa z tejto témy vykľuje.

Hlavnou postavou príbehu je Maja. Maja je emancipovaná žena, ktorá si svoj život vonkoncom nepredstavuje za sporákom či ako staranie sa o malé deti ale ako celé dni strávené prácou na svojej kariére. Avšak občas veci nevychádzajú tak ako si predstavujeme, o čom sa presvedčí aj Maja. A tak keď sa dozvie, že čaká dieťa nie je dvakrát nadšená a je rozhodnutá sa tejto prekážky vo svojom profesijnom raste zbaviť no s tým zasa nesúhlasí jej manžel, ktorý urobí všetko pre to aby jej v tom zabránil a tak nakoniec jeden  šťastne druhý už trochu menej očakávajú svojho prvého potomka.

Musím sa priznať, že so správaním a postojmi Maje som sa nevedela vôbec stotožniť. Ja si nepredstavujem ženu ako tú, ktorá by sa správala tvrdo a surovo, ako muž, ako tú, ktorá by nehľadela na iných a deti brala ako niečo, čo je na obtiaž. Je mi úplne jasné, že nie je snom každej ženy mať veľkú rodinu. Mať a vychovávať deti nie je zmyslom života každej ženy. Určite je mnoho takých, ktoré stavajú svoju prácu a kariéru na popredné miesto svojich hodnôt a ja im to samozrejme nechcem zazlievať. No skrátka som nad Majou občas krútila hlavou i keď som vedela, že v téme tejto knihy sa tak ako sa správa skrátka správať musí no nevedela som si pomôcť.

Veľmi, preveľmi sa mi páči byť v obale navonok krehkej  a zraniteľnej ženy, ale vnútri som tvrdým a priebojným mužom, ktorý dosiahne všetko, po čom len zatúži! Veď existuje emancipácia, no nie?! A predsa: čo môžu muži, môžem aj ja!

Vlado v tejto knihe by sa správaním skôr dal zaradiť k tej opačnej časti manželského páru (teda nie že by bol zženštilý to nie) teda hlavne v porovnaní s dosť tvrdým správaním Maje. Bol to práve on, kto sa od začiatku  na svojho prvého potomka veľmi tešil.

Vlada som si temer hneď obľúbila, veď akoby aj nie. Už od začiatku prejavoval o ten malý zázrak najväčší záujem, bohužiaľ väčší ako Maja a nakoniec sa o svojho synčeka aj sám najviac staral, čo som teda obdivovala pretože nie každý muž prejavuje záujem o tehotenstvo svojej partnerky. Niektorí to berú ako vec ženy, o ktorú sa oni vonkoncom starať nemienia (a nájdu sa aj takí, pre ktorých to končí len počatím). Nie každý je ochotný nechať prácu, dať sa na materskú, študovať knihy o materstve a od rána do rána behať okolo svojho dieťaťa. Vlado je však presne ten typ, ktorý sa zaujíma, ktorý sa pripravuje, stará a tým si ma v knihe absolútne získal.

Jedna vec nad ktorou sa musím ešte pozastaviť je záver knihy. Väčšina z nás očakáva pri knihách šťastný koniec. Áno očakávala som ho v kútiku duše i ja. Dúfala som v zmenu v Majinom správaní v niečo, čo zlomí jej postoj a ona si uvedomí, že práca nieje všetko a sú aj iné hodnoty a možno aj cennejšie. Avšak záver, aký autorka pripravila som skutočne nečakala a ešte chvíľu po prečítaní som pozerala na poslednú stránku, či to je naozaj koniec. No koniec to bol a ja som sa musela zmieriť, že niektoré príbehy ako i životné situácie nemajú rozprávkový záver.

Nechcem byť rebelkou za každú cenu, ale chcem byť sama sebou.

Téma, ktorú autorka zvolila je dosť odvážna a kontroverzná. Ukazuje nám ako to vyzerá ak sa žena správa ako muž. Ako to vyzerá, keď je na prvom mieste práca a všetko ostatné ide bokom. Aké to je, keď je dieťa prekážkou, keď sa rodina zunuje a riešením je vzťah pomimo manželstva. Skutočne som bola šokovaná ale najviac by asi malo šokovať iné a to, že toto správanie nieje spoločnosť ochotná tolerovať u ženy ale muž sa takýmto spôsobom môže správať bežne a nikto nepohne ani brvou. To je skutočne na zváženie.

I keď sa mi správanie hlavnej postavy nepozdávalo kniha sama o sebe ma skutočne veľmi bavila. Ľahko sa čítala a ja som ju v podstate zlupla za niekoľko dní i to preto, že som ju skrátka nechcela prečítať hneď, chcela som si ju užiť o deň naviac a potom ešte o ďalší deň naviac.

Kniha Čo môžu muži, môžem aj ja je spisovateľským debutom autorky Silvie Antalíkovej a podľa mňa veľmi vydareným a zaujímavým. Získala ocenenie 2. miesto v kategórií Debut roka 2012 v Knižnej revue. Knihu môžem len a len odporúčať. Ak hľadáte knihu, ktorá sa zaoberá nie práve tuctovou témou určite po nej siahnite.

Moje hodnotenie:
Za poskytnutie recenzného výtlačku sa chcem veľmi pekne poďakovať autorke.  

Suzanne Collins – Skúška ohňom

Môže obsahovať spoilery z predchádzajúcej knihy.

Je po  74-tých hrách o život a Katniss spolu s Peetom sa ako víťazi vracajú naspať do dvanásteho obvodu. No namiesto svojich biednych domov sa ocitajú v štvrti víťazov. Po návrate túži Katniss iba po jedinom vypustiť z hlavy všetko čo sa udialo a žiť život akoby sa žiadnych hier nezúčastnila. No bráni je v tom nielen turné víťazov po všetkých obvodoch Panemu ale aj zlé sny, ktoré ju prenasledujú noc čo noc. Katniss vôbec netuší čo svojim činom v aréne spôsobila. Že hrsť bobúľ vykresala iskru, ktorá sa môže ľahko zmeniť na oheň. Oheň, ktorý spáli krehký systém krajiny tak ľahko ako požiar suchý porast. Nebezpečenstvo si uvedomuje aj samotné sídlo a tak keď navštívi Katniss prezident Snow s ultimátom je na nej, aby presvedčila celý Panem o svojej nehynúcej láske k Peetovi alebo stratila to čo má rada.

Kto si? A kde si nechala Katniss?

Moje pravidelné otázky v priebehu takmer celej knihy. (A ďalšej takisto.) Čo to za hlúposť? Predsa tam je! Áno pre tých, ktorí sú skalnými fanúšikmi možno hej. Pre mňa však Katniss stratila svoje čaro. To, čím ju to v mojich očiach odlišovalo od iných hrdiniek. Začína sa správať ako tuctová knižná hrdinka (no dobre nieje závislá na princovi s bielym koňom), ktorej máte občas chuť struhnúť pri jej viac ako pozoruhodnom konaní a zmýšľaní. Katniss, ktorú som si obľúbila je fuč a nahradilo ju dačo, čo ma rušilo počas čítania. (Bohužiaľ ani ďalej sa to nezlepšilo.)

Gale…Peeta…to je otázka

Každému musí byť jasné, že Katniss skôr či neskôr bude túto voľbu musieť urobiť.  Určite každý, kto čítal prvý diel má svojho favorita. Team Peeta alebo team Gale. Áno aj ja mám svojho obľúbenca priznám sa. No nieje to šuhaj z pekárskej rodiny. Peeta je pre mňa dosť nevýrazný hrdina. Mám problém si ho obľúbiť už od začiatku no dúfala som, že možno v tejto knižke sa mi to podarí. Márne. Nezaujal ma takmer ničím. Naopak Gale ma upútal hneď. Nebolo ho síce v tejto sérií doteraz veľa no i tak si ma stihol získať. Odvážny, starostlivý, nebojácny. Musel dospieť a starať sa o súrodencov, kým iní stále mohli byť deťmi. U mňa chlap ako sa patrí.

Let it SNOW

V  prvej knihe sme sa s prezidentom Snowom stretli len sporadicky a ukázal sa až na konci. Nič vás však neutvrdí v jeho krutosti viac ako stretnutie s Katniss na začiatku Skúšky ohňom v jej dome vo štvrti víťazov a následné správanie sa (až do konca série). Na jednej strane chápem jeho správanie. Vytvoril svet, kde je jeho vládcom. Neohrozeným. Všetko klapalo až do chvíle pokiaľ sa neukáže akési neznáme dievča z bohomzabudnutého obvodu Panemu a otriaslo jeho postaveným aj dielom v základoch. Po pravde, kto by si nebránil to čo vytvoril. Na strane druhej, kto dokáže vytvoriť hry, pri ktorých ste nútení pozerať na smrť svojich susedov, kamarátov, detí? Alebo bojovať o holý život? Iba neľútostný a krutý človek akým Snow jednoznačne je. Je tým správnym záporákom, ktorý v knihe tohto štýlu nesmie chýbať.

Tí druhí

To je dôvod prečo som čítanie nevzdala a neodložila knihu na neurčito. Postavy Finnick, Effie, Cinna či dokonca aj jeho tím štylistov mi bol bližší ako hlavní hrdinova. Všetci boli osobnosti. Mali dačo do seba. Mali dačo čo mi na či už Katniss alebo Peetovi veľmi chýbalo.

Skúška ohňom

Áno presne týmto bola u mňa druhá knižka zo série Hier o život. Bola to akási skúška, či autorka dokáže udržať tempo nasadené už v predchádzajúcej a priznám sa výbornej prvej časti. Bohužiaľ u mňa v tejto skúške pohorela. Kým pri prvej knižke som mal problém sa od nej odtrhnúť tu bol problém úplne opačný. Nevedela som sa do tejto knižky ani len poriadne zahryznúť. Každú chvíľu som ju odkladala bokom pretože ma dej doslova nudil. Tri štvrtiny deja boli pre mňa o ničom. Trochu toho vzrúša prišlo až s ďalšími hrami, keď už som mala takmer väčšinu knihy za sebou. No i vsadenie hier do deja mi prišlo ako omieľanie niečoho čo tu už bolo.

Slovíčko na záver

Priemer. Inak sa nedajú zhodnotiť moje celkové dojmy z druhého pokračovania tejto veľmi sľubnej série. Veľmi dobre rozbehnutá séria no autorka rapídne spomalila tempo a to až tak, že sa kniha pre mňa stala nudnou. A len pár svetlých momentov zabránilo tomu, aby som ju odložila. No verím, že verní fanúšikovia série z tejto knihy budú hádam rovnako nadšení ako z predchádzajúcej.

Moje hodnotenie: