Archívy kategórií: 3 hviezdičky

Nata Sabová – Hry o lásku

Autor: Nata Sabová
Počet strán: 352
Rok vydania: 2013
Vydavateľstvo: Koruna
Anotácia: Keď sa s ňou Drahomír po prvýkrát stretol, mala len šestnásť rokov. On osemnásť. Zaujala ho na prvý pohľad, na prvý dotyk s jej krásnym, tancom vytvarovaným telom, na prvé vdýchnutie jej vône s jemnou prímesou fialiek. Rozhovor s ňou bol príjemný a uvoľňujúci. Tanec s ňou bol romantický i zmyselný… bola stelesnením jeho ideálov o dievčati. No potom z jeho života zmizla rovnako rýchlo, ako doň vošla, a on ani len netušil, kde ju hľadať. Nemal jej telefónne číslo, nevedel, odkiaľ pochádza, nepoznal ani jej skutočné meno. Prešli roky a ich cesty sa opäť preplietli. Keď ju Dade zbadal na autobusovej zastávke, neveril vlastným očiam. Žeby mu osud predsa len žičil? Tentoraz sa rozhodol neprepásť príležitosť a zistiť o nej všetko. Úplne všetko. Lenže záhadná dievčina mu opäť neprezradila o sebe nič a jediné, čo u nej docielil, bol prísľub, že mu dovolí nahliadnuť do jej života len vtedy, ak ich náhoda zvedie spolu do tretice.

Nie je všetko také, ako sa na prvý pohľad zdá… toto motto, ktoré sa tiahlo celou knihou veľmi presne vystihuje moje pocity pred i po dočítaní tejto knihy. Nič nie je také ako sa zdá a ani táto kniha nebola taká ako som už od momentu ohláseniam že vôbec bude očakávala. Neskutočne som sa na ňu tešila pretože Nata Sabová patrí k mojím najobľúbenejším slovenským autorkám a tak som samozrejme očakávala, že ma kniha ohromí ako jej predchodkyne. Nestalo sa tak a ja som sa s knihou musela doslova pasovať a vynaložiť kopec úsilia aby som ju prečítala.

Kniha je rozdelená do dvoch častí – prvá sa odohráva na Slovensku a tá druhá na exotickom ostrove Efra. Už na prvých stránkach spoznávame obe hlavné postavy Dadeho i Bianku (i keď jej meno spočiatku záhadou ako vlastne i ona sama).

Prvá časť bola pre mňa po pravde sklamaním, ťažko sa mi ňou prepracovávalo. Nudila ma a ja som dúfala, že ju budem mať čím skôr za sebou a pohnem sa už konečne v deji vpred. Myslím, že keby mala o niekoľko desiatok strán menej vôbec by jej to neuškodilo práve naopak.

“Veď načo by mu bola rovná vyasfaltovaná cesta, keby po nej kráčal sám, bez nej? To sa radšej bude predierať tŕňmi, ale ruka v ruke s ňou.”

Ani Dade ani Bianka mi však ako postavy absolútne nesadli. Nemôžem si pomôcť ale nedokázala som si ich obľúbiť ani s nimi sympatizovať skôr ma otravovali. Dade sa tváril ako dokonalý chlap, z ktorého by asi každá šla do kolien no, kto je dokonalý? Nikto. Ani on nie a dokázal to svojimi žiarlivostnými a sebeckými myšlienkami. No otravoval ma nielen svojimi myšlienkovými pochodmi ale takmer všetkým čo urobil a ja som si nemohla pomôcť a musela som len krútiť hlavou. Prišiel mi skrátka strašne nezáživný a nebolo na ňom pre mňa nič zaujímavé.

“Nie je všetko také, ako sa na prvý pohľad zdá…”

Bianka tá bola pre mňa podobný prípad ako Dade. Neohúrila, nezaujala, netrápila ma. Skrátka mi ako hlavná hrdinka, ktorú som si pravdepodobne mala obľúbiť a držať jej počas čítania palce, vôbec nesadla. Absolútne som netúžila zistiť o nej viac no samozrejme, keďže bola hlavnou postavou tak som sa tom nevyhla.

Ako už názov napovedá v knihe ide o hry o lásku, doslova. Dade si musí Bianku vybojovať v Hrách Elmar na exotickom ostrove Efra no nemá to také ľahké, pretože okrem neho o ňu bojujú ďalší kandidáti, rozhodnutí získať si ju i ďalšie celkom zaujímavé ceny. Tu sa dostávam k hlavnému kameňu úrazu tejto knihy.

Ja mám vyslovene odpor k reality shows, ktoré sa na mňa valia z každej TV stanice, kam len prepnem. A čoho sa nedočkám v tejto knihe? Akéhosi kríženca medzi minimálne štyrmi týmito televíznymi skvostami v podobe Hier Elmar. I keď samotná Bianka tvrdí, že o žiadnu reality show nejde (ona ani nevie čo to je) pretože tam nebudú novinári ani kamery no bohužiaľ inam sa žánrovo táto súťaž zaradiť nedá. Ako som povedala našla som podobu minimálne so štyrmi no o aké ide netreba hovoriť dá sa to z knihy celkom dobre vydedukovať. Nemyslím si, že práve táto forma bola to pravé orechové a v mojich očiach knihe skôr uškodila ako jej pomohla.

No samozrejme nebola pre mňa kniha plná len negatív našli sa aj pozitíva i keď ich bolo bohužiaľ výrazne pomenej. Prvým pozitívom bolo prostredie knihy, teda prostredie, kde sa odohrávala jej druhá časť a teda ostrov Efra. Človek si priam predstavoval, kde sa Hry Elmar odohrávali osobne by som isto rada na nejakom podobnom ostrove rada zakotvila a dovolenkovala tam celé leto. Ostrov Efra bol skrátka rajom na Zemi.

A ďalšie pozitívum, ktoré môj celkový dojem vylepšovalo boli vedľajšie postavy. No áno tie ma zaujali na rozdiel od hlavných protagonistov. Od kapitoly, kde sme sa ocitli na konkurze do Hier Elmar ich pribudlo požehnane. A ja som si hneď zopár kandidátov obľúbila, či už to bol Julo, Noro alebo neskôr dokonca aj Silvo, o ktorom som si myslela, že mi sympatický  nebude no Hry Elmar s ním a jeho povahou narobili divy.

I v prvej polovici boli smaozrejme okrem Dadeho a Bianky nejaké tie postavy no tie sa mi nevryli tak do pamäti okrem Dadeho sestry Lei, ktorá mala schopnosť vidieť a komunikovať s anjelmi no to ako to  neskôr predviedla sa mi vôbec nepáčilo a ja som mala dojem ako keby bola minimálne z hnutia New Age skrátka som z jej praktík nemala dobrý pocit.

Kniha sa mi čítala veľmi pomaly a neustále som ju musela odkladať a po pravde som premýšľala, čo by som iné okrem jej čítania mohla robiť a tento fakt samotný pre mňa nebol dobrým znamením. Nezískala si ma na začiatku, no dúfala som, že postupne si ju zamilujem a neodtrhnem sa od nej no postupom času a s tým ako mi pribúdali prečítané stránky mi bolo jasné, že sa žiaden zázrak nestane a kniha si nevyslúži dobré hodnotenie.

Keď to všetko zhrniem kniha Hry o lásku boli pre mňa bohužiaľ sklamaním i keď som sa na jej čítanie skutočne tešila. Celá téma i jej spracovanie boli pre mňa jedným veľkým šliapnutím vedľa. Skrátka mi táto kniha nesadla a myslím si, že je skôr určená pre mladšie ročníky, ktoré si knihu isto užijú. No a čo sa týka mňa i napriek sklamaniu si rada počkám na ďalšiu autorkinu knihu.

Moje hodnotenie:
 

Sofia Vitalle – Seduktor: Pred osudom neutečieš

Autor: Sofia Vitalle
Počet strán: 296
Rok vydania: 2013
Vydavateľstvo: IKAR

Anotácia: Po päťsto rokoch sa znova začal ten kolobeh. Znova sa začal lov. Lov, v ktorom môže vyhrať len jeden. Seduktor, Pokušiteľ, Zvodca hriešnikov. Jeho úlohou je poslať sedem nevinných duší do zatratenia. Je rozhodnutý urobiť to za každú cenu. Odmenou preňho má byť dávno stratená sloboda. Do cesty mu však vstúpi neznámy cudzinec, ktorý so sebou prinesie pochybnosti. Otázky, na ktoré nikdy nedostal odpovede, sa okolo neho začnú vznášať ako búrkové mračná. Zatúži po pravde. Pravda však prináša nevídané odhalenie. Zlomí ho to poznanie – alebo posilní? Dokáže odolať pokušeniu?

Po knihe Seduktor od Sofie Vitalle som siahla z čírej zvedavosti a preto, že slovenské knihy v poslednej dobe tak trochu viac vyhľadávam no a táto znela už podľa anotácie zaujímavo tak som si povedala prečo ju neskúsiť?

Kniha už podľa anotácie sľubovala vcelku zaujímavý zážitok, námet v našich končinách doteraz nevyužitý. Je pravda, že príbeh alebo teda jeho námet je originálny a osobne som na podobný nenarazila ale…bohužiaľ je tu ale, ktoré mi bránilo aby som knihu ohodnotila na výbornú.

Už od začiatku mi na knihe dačo jednoducho nesedelo. Nevedela som si pomôcť ale pokušiteľ alias Seduktor (kto toto vymyslel?) mi jednoducho nesadol jeho neustále, permanentné a niekedy už parádne otravné úškrny mi liezli nanajvýš na nervy nehovoriac o mojom pocite (ktorý ma neopúšťal prvých niekoľko kapitol), že čítam to isté dokola len so zmenou mien a prostredia.

Zvodca hriešnikov, ktorý musí poslať sedem nevinných duší do zatratenia – originálne, zaujímavé ale…a zasa sme pri tom ale, ktoré ma sprevádzalo celou knihou. Sedem duší to si predsa pýta niečo originálne, čo ich pošle do „horúcich pekiel“. A tak prečo nepoužiť sedem smrteľných hriechov. Nápad vskutku zaujímavý no jeho prevedenie je tým ďalším ale teda ďalšou výtkou tomuto dielku.

„… nemôžeš ujsť, pred osudom neutečieš, nedá sa ujsť a ani ty neunikneš…“

Možno to chápem zle ak hej tak ma to mrzí no asi s tým nič nenarobím pretože je to môj pocit ale neviem si predstaviť, že jednorazovým previnením sa voči siedmym kapitálnym hriechom je duša odsúdená na zatratenie, skutočne nie. Vždy som to brala ako ich sústavné porušovanie nie dajaký chvíľkový poklesok. Viete si predstaviť, že ja jedinú myšlienku závisti by ste získali jednosmerný lístok smer večné zatratenie? Úprimne, koľko by nás tu ostalo…žeby nik?

No samozrejme, kniha nie je až taká zatratenia hodná ako spomínané duše. Príbeh bol ako som takisto spomínala originálny a osobne sa mi páčil teda ak nerátam prvé približne dve tretiny knihy pri ktorých som sa pýtala kedy sa to rozbehne. Trvalo to dlho no dočkala som sa a vtedy ma kniha skutočne bavila a ja som ju hltala, obracala stranu za stranou snažiac sa zistiť viac.

Kým samotná hlavná postava Seduktora ma tak mierne, občas viac otravovala postavu ďalšieho padlého (alebo čím vlastne je) Caima som fakt žrala. Tento „amigo“ ma dostal neviem čím asi to bolo skrátka jeho celkovým vystupovaním ale ja som si túto postavu neskutočne obľúbila uvidíme ako to bude s mojimi sympatiami ďalej, či si ich udrží a ktovie možno aj Seduktora vezmem na milosť.

Autorská dvojica nechala na záver knihy veľa nevypovedaného, veľa načatého, proste niektoré esá v rukáve sa rozhodli si nechať do ďalšej knihy a i keď začiatok Seduktora bol pre mňa trochu slabý, záver bol skvelý a som naozaj zvedavá, čo na nás autorky ešte vybalia.

Moje hodnotenie:

Enja Rúčková – Risknem to s punkerom

Autor: Enja Rúčková
Názov: Risknem to s punkerom
Počet strán: 272
Rok vydania: 2011
Vydavateľstvo: Motýľ

Anotácia: Maturantka Tina má pocit, že jej život uviazol na mŕtvom bode. Pociťuje potrebu zažiť niečo nevšedné, a tak sa ocitne na koncerte punkrockovej kapely. V chalanovi, ktorý sedí za bicími, spozná svojho bývalého suseda. Vrátil sa po dvoch rokoch z cudziny, pričom to pred všetkými známymi veľmi úspešne zatajil. K Tine je však od samého začiatku úprimný, neskrýva pred ňou svoje vlastné pocity. Vyvracia jej mienku o sebe aj o tom, v čo doteraz verila. Obracia jej svet hore nohami, otvára jej nový obzor, vťahuje ju do víru punkovej energie a slobody. Prináša so sebou závan čerstvého vzduchu, no na druhej strane aj riziko a nebezpečenstvo. Je teda iba na Tine, či sa rozhodne stiahnuť do kúta alebo sa poddá svojmu srdcu. Bude v jej prípade platiť, že risk je zisk?

Na knihu Risknem to s punkerom sa chystám už hádam aj pol roka no až teraz som sa k jej prečítaniu dostala. Do čítania som sa púšťala s očakávaním skvelej knihy, ktorá ma ohúri a zapáči sa mi. No nestalo sa tak. Nie tak úplne bola pre mňa totiž v určitom smere sklamaním.

Hlavnou hrdinkou je Tina, maturantka, ktorá uviazla vo vzťahu, ktorý vôbec nespĺňa jej predstavy a je takpovediac bezvýznamný . Keď sa raz ocitne na punkovom koncerte v bubeníkovi vystupujúcej kapely spoznáva svojho bývalého suseda Džonyho, ktorý sa vrátil z cudziny. Tinu som spočiatku akceptovala ako hlavnú postavu, voči ktorej som nemala ani odpor no ani som si nemyslela, že je ktovieako skvelá. Postupom času ma sama svojim konaním privádzala do zúfalstva. Z neutrálnej hodnoty sa razom dostala u mňa do mínusu. Celé jej správanie, unáhlené rozhodnutia, konanie zmýšľanie, vystupovanie – všetko toto dohromady ma neskutočne štvalo.

Druhou hlavnou postavou je už spomínaný Džony. Ten u mňa obstál asi tak isto ako Tina. Spočiatku mi prišiel fajn. Milý, vtipný, kto by ho nemal rád avšak ako strany plynuli aj názor na jeho maličkosť sa z mojej strany začal meniť. Postupne sa odkrývali vlastnosti a správanie, ktoré mi vonkoncom neboli sympatické. Chvíľami na mňa pôsobil dojmom, že má akúsi psychickú chorobu. V jednej chvíli milý, príjemný o chvíľu sa správal ako grobian až by sa ho človek skutočne bál. I keď viem, že si v detstve prežil svoje neprišlo mi jeho správanie veľmi adekvátne no možno každý sa s určitými  vecami vysporiadava inak.

Vďaka Bohu za vedľajšie postavy. Presne toto som si pomyslela počas čítania tejto knihy. Občas sa stáva, že vedľajšie postavy ma očaria omnoho viac ako tie hlavné. Risknem to s punkerom je presne tento prípad. Či už Džonyho spoluhráči z kapely alebo Tinine kamošky – až na jednu výnimku. Všetci boli z môjho pohľadu sympatickejší ako samotní hlavní protagonisti.

Spomínala som jednu výnimku ňou je Tinina kamarátka Zuzana. Tá bola taktiež sama o sebe pekný prípad. Tej som bohužiaľ taktiež neprišla na chuť. Jej zmýšľanie mi pripomínalo lacnú dievčinu z výpadovky, na ktorú sa podobala postupom času čoraz viac i svojim počínaním. A toto v knihách bohužiaľ neviem doceniť. Jej osoba mi prišla po dočítaní knihy značne nedoriešená akoby na ňu autorka pozabudla a už sa k nej nevrátila. Škoda.

I napriek všetkému vyššie spomínanému sa mi kniha čítala veľmi ľahko a pomerne rýchlo, nechýbal jej vtip no i ten sa časom akosi presúval do úzadia a vtipných hlášok, ktorých som si zo začiatku užila dostatok bolo razom akosi poskromno.

To čo ma na tejto knihe potešilo hádam najviac je prostredie v ktorom sa kniha odohráva. Nie som síce pravidelným návštevníkom punkových koncertov ich počet by sa dal skresať na skutočne mizivú hodnotu no zato s rockovými koncertmi skúsenosť mám a myslím, že atmosféra bude dosť podobná a tak som si vďaka tejto knihe opäť zopakovala niektoré koncertné zážitky vďaka atmosfére, ktorú autorka  tak skvele opísala.

Samozrejme aj romantika má v tejto knihe svoje miesto. I keď niekedy som skôr mala dojem, že je milne zamieňaná za niečo iné, čo s ňou dokopy nie vždy musí ísť. Džony miluje Tinu – dáva jej to okato najavo – Tina to nevidí – Džony jej to dáva výraznejšie najavo – Tina chce Džonyho. Tak by som v skratke opísala ich vzťah, ktorý bol  však vďaka ich povahám samozrejme komplikovanejší. Avšak nemohla som sa celú knihu zbaviť pocitu (a neprešiel ma ani po dočítaní), že vlastne celú knihu šlo prakticky o to, komu sa prvému nevinnú a naivnú Tinu podarí  dostať do postele. A to mi na knihe výrazne vadilo a kazilo mi to celkový dojem z čítania bohužiaľ.

Sčítané a podčiarknuté kniha bola pre mňa takým priemerom. Nebola dačím svetoborným, dačím, z čoho by som spadla zo stoličky no taktiež to nebol úplný prepadák, ktorý by som nedokázala ani len dočítať. A tak som si v hodnotení zvolila zlatú strednú cestu, ktorá mi ku knihe príde adekvátna.

Moje hodnotenie:

Kiersten White – Zlodejka duší

Autor: Kiersten White
Názov: Zlodejka duší
Originál názov: Paranormalcy
Počet strán: 352
Rok vydania: 2011
Vydavateľstvo: Fortuna Libri

Česká anotácia: Hrdinka románu Evie má velice zvláštní povolání: pracuje v Mezinárodní agentuře pro zadržování paranormálů. Běžně se vídá s upíry a vlkodlaky, její nejlepší přítelkyně patří mezi mořské panny a nová láska je vodouch – paranormál, který na sebe dokáže brát nejrůznější podoby. Nic na paranormálních tvorech ji nemůže překvapit a zaskočit. Paranormálové jí vlastně připadají normální a agentura jí nahrazuje rodinu, o kterou přišla. Trochu jí vadí, že je ochuzena o běžné radosti svých vrstevníků, ale vede vcelku spokojený život. To se však má brzy změnit. Paranormálové začínají z neznámých důvodů umírat a kolem Evie se začínají dít podivné věci. Potom se na scéně objeví Zlodějka duší a Evie jde o život…


Táto kniha ma hneď zaujala už svojou obálkou, no nikdy nehodnoť knihu len podľa obalu a tak som od nej radšej dopredu neočakávala nič. No čím viac som sa do nej začítala tým viac ma táto knižka prekvapovala no tento krát milým spôsobom
Hlavnou hrdinkou je 16-ročná Evie (Evelyn), ktorá pracuje v MAKNAB-e organizácií na zadržiavanie a kontrolu nadprirodzených bytostí. Myslela som si, že Evie bude ďalšou do zbierky postáv bez vlastného názoru, ktorá je neschopná samostatnej existencie. Ako som sa ja len mýlila. Evie s týmto typom postáv nemá ale vôbec nič spoločné. Je inteligentná, nebojácna a sarkazmus je podľa všetkého ďalší jazyk, ktorý ovláda. Nieje ochudobnená ani o zmysel pre humor. Vďaka autorke za to. Nedalo mi sa veľakrát nad jej vtipnými poznámkami pousmiať. Evie má akúsi zvláštnu záľubu v ružovej farbe, čo sa odráža takmer na každej veci čo nosí alebo má pri sebe. Či už je to  taser Tasey alebo dýka s ružovou rukoväťou vyrobená špeciálne pre ňu. Ale tak po pravde, kto nemá obľúbenú farbu. :)
Evie nemá obyčajnú prácu a už vôbec nemá obyčajných priateľov. Najlepšou priateľkou jej je morská panna Lish (Alisha). Na rozdiel od iných v MAKNAB-e pracuje rada. Lish som si okamžite obľúbila. Veľmi sa mi páčil ich priateľský vzťah povedala by som až sesterský. Boli si blízke napriek tomu že si spolu nemohli nikdy skutočne „posedieť a potrkotať“. Vždy ich delila obrazovka alebo stena akvária. No nikdy si neboli natoľko vzdialené, aby jedna druhej nedôverovali a nezverovali si tajomstvá.
Po vlámaní sa do strediska MAKNAB-u sa nám predstavila nová nadprirodzená bytosť Lend, ktorý na seba dokáže vziať podobu takmer kohokoľvek. Čo Evie samozrejme hneď zaujme. A teraz by samozrejme logicky mala nasledovať nehynúca láska na prvý pohľad. Nekonečné pohľady, nesmelé bozky prvej a ako inak hneď osudovej lásky. Počkať. Žeby nie? :) Veruže nie. Nič také sa medzi Evie a Lendom nekoná. Lend je v celom stredisku jedinou jej vekovo podobnou bytosťou a tak i napriek zákazom sa všemožne snaží s ním stretávať.  Z občasných tajných návštev sa stávajú pravidelne strávene spoločné chvíle. Môžeme postupne sledovať ako sa vyvíja ich vzťah. Vzájomne sa spoznávajú takmer počas celej knihy. Postupom času si Evie uvedomí, že sa jej Lend páči a možno aj dačo viac. 
A keďže by to bolo fádne iba s jednou postavou motajúcou sa okolo Evie je tu samozrejme ešte niekto. Tým niekým je víla Reth (Lorethan), s ktorým má už čo to za sebou. No Reth má však svoje vlastné dôvody prečo sa snaží Evie získať.
Relatívny pokoj v stredisku a aj v deji však naruší narastajúci počet zabitých nadprirodzených bytostí, ktoré sa postupne dajú rátať viac ako len na desiatky. Evie sa okamžite ocitá uprostred celého tohto kolotoča ku ktorému sa pridá aj akési vílie proroctvo, ktorého je súčasťou.
Osobne som si túto knižku dosť užívala. Dávno sa mi nestalo, že by som čítala dačo, kde by ma nerozčuľovala niektorá postava teda väčšinou to bola tá hlavná no pri Zlodejke duší sa mi nič takéto nestalo. Je to zaujímavý príbeh, pri ktorom sa človek aj pobaví a zasmeje. Skutočne som veľmi zvedavá ako to bude celé pokračovať. Už sa neviem dočkať, kedy sa mi do rúk dostane druhá kniha tejto série. 

Moje hodnotenie: