Archívy kategórií: 5 hviezdičiek

Stephen King – Běh o život

Autor: Stephen King (pod pseudonymom Richard Bachman)
Originál názov: The Running Man
Počet strán: 200
Rok vydania: 2011
Vydavateľstvo: BETA

Anotácia: Běh o život napsaný Stephenem Kingem pod pseudonymem Richard Bachman zná český čtenář pod názvem Running Man a takto byl uveden do distribuce i film s Arnoldem Schwarzeneggerem (sám King filmu na chuť příliš nepřišel).  Sci-fi z nedaleké budoucnosti líčí temnými barvami industriální svět, nikoli nepodobný totalitě. Zábavu apatickým masám obstarává jediný televizní kanál, který vysílá obskurní zvrácené soutěže, z nichž nejdrsnější a nejpopulárnější je Běh o život. Vybraný jedinec, v tomto případě Ben Richards, je vypuštěn do ulic Ameriky jako lovná zvěř. Po dvanácti hodinách ho začnou pronásledovat profesionální Lovci, podporovaní mnoha udavači z řad televizních diváků. Prchající zoufalec sahá pod vidinou odměny ve výši milionu dolarů k těm nejkrutějším prostředkům, aby pronásledovatele setřásl.

Príbeh knihy sa odohráva v Amerike roku 2025. V nie veľmi vzdialenej budúcnosti. Vo svete so zničeným životným prostredím, ovzduším pomaly ale iste nevhodným na normálny život. Jedna časť populácie žije svoje vysnívané životy plné prepychu ďaleko od skutočných problémov a ich jedinou zábavkou je sledovanie zvrátených súťaží, v ktorých ľudia pre peniaze robia zo seba nielen šašov ale riskujú aj svoje zdravie, niekedy až životy. Druhá časť žije alebo skôr prežíva ďaleko v predmestiach plných špiny, chorôb a potkanov, bez väčšej šance vytrhnúť sa z biedy, Jedinou možnosťou ako si zarobiť peniaze sa pre mnohých z nich stala práve účasť na chorých a zverských reality show usporadúvaných Sieťou.

Benjamin Stuart Richards alebo jednoducho Ben  je práve z druhej skupiny obyvateľstva, ktorá trie biedu. Po tom ako odišiel z práce, ktorá ho takmer pripravila o možnosť mať niekedy v budúcnosti deti sa ocitol na pracovnej čiernej listine a tak možnosť zárobku sa v jeho prípade rovná nule. Má chorú dcéru a jeho manželka sa rozhodla zarobiť peniaze tým, že bude predávať svoje telo. Ben sa pri sledovaní VéVé rozhodne pre to jediné, čo mu môže umožniť sa dostať k peniazom na lieky pre svoju dcéru. Prihlási sa ako kandidát do súťaží, ktoré prostredníctvom Siete sleduje každá domácnosť. Po rôznych náročných i menej náročných testoch je vybraný ako súťažiaci do najsledovanejšej a najzverskejšej súťaže – Beh o život.

Ben má skutočne svojský charakter. Nedáva si servítku pred ústa a vždy povie čo má na mysli. A tak z jeho úst neraz vychádzajú vulgarizmy alebo nemiestne narážky. Preto občas pôsobí dosť hulvátsky. No i napriek tomu som si ho obľúbila. Stephen King si dáva veľmi záležať na tom, aby vykreslil postavy svojich kníh do najmenších detailov a tak nám ponúka nielen situácie, ktoré Ben zažíva. Nahliadneme aj do jeho pocitov, ktoré sa i počas najvypätejších situácií vracajú k jeho manželke a malej dcérke.

Autor svoje postavy rozhodne nešetrí. Ben je toho „svetlým“ príkladom. Za to čo si vytrpel a zažil by sa rozhodne nemusel hanbiť žiaden akčný trhák s Arniem v hlavnej úlohe.

Ak v knihe očakávate rozsiahlejší úvod sklamem vás. Autor nám dopraje zopár úvodných stránok a po nich sa spolu s Benom ocitáme v centrále hier, kde sa začína akciou nabitý kolotoč, ktorý sa zastaví až na poslednej stránke knihy. Vďaka spisovateľskému talentu autora máte pocit akoby ste sa skrývali spolu s Benom, utekali pred lovcami a dúfali vo výhru.

Pri čítaní tejto na Kingove pomery vcelku útlej knižočky som už od začiatku mala pocit, akoby som už niečo podobné čítala. A veruže aj hej. Nemusím sa hádam ani len pýtať, či niekto z vás pozná Hry o život od Suzanne Collinsovej. Presne túto knihu mi Běh o život pripomínal. Bolo tam veľa znakov, ktoré sa dali nájsť aj v Hrách o život. Častokrát som sa pristihla ako pozerám na text pred sebou s poznámkou – Hej toto som už niekde videla. Avšak Běh o život (okrem toho, že bol napísaný omnoho skôr) mi prišiel ako akási dospelejšia, krvavejšia a akčnejšia verzia Hier o život.

Nedá mi nespomenúť zobrazenie súťaží alebo dalo by sa povedať reality show v tejto knihe. Sú kruté, zverské, oberajú ľudí o zvyšky ich dôstojnosti. Vezmú ich využijú a odhodia do zabudnutia za búrlivého potlesku divákov. Ale je táto vízia budúcnosti pre nás až taká nereálna? Nemyslím si už teraz možno v televíziách vidieť jednu reality show za druhou. Každá sa predbieha o to, ktorá z nich bude škandalóznejšia, šokujúcejšia a tým aj najpopulárnejšia. A my sami sa stávame nadšeným davom schopným prepierať účinkujúcich až pokiaľ na nich nezostane nitka suchá. A tak sa stávame otrokmi televízií, reality show nevnímame skutočné problémy pretože naším jediným je ako daná súťaž dopadne. To je skutočná ukážka vymývania mozgov vďaka programom televízií. Stephen King nám predviedol ako ďaleko môže toto všetko zájsť a aké následky to môže mať.

Na motívy tejto Kingovej knihy bol v roku 1987 natočený aj rovnomenný film, kde sa v hlavnej úlohe predstavil Arnold Schwarzenegger. Film má však len veľmi málo spoločného so svojou predlohou.  Takže a ste ho videli nemusíte sa báť, že táto kniha je presnou kópiu a pokojne sa do nej pustite.

Ak si chcete prečítať knihu, ktorej nechýba poriadna dávka akcie táto kniha je práve pre vás. Doslova ju zhltnete na posedenie. Môžem ju odporúčať nielen fanúšikom kníh Stephena Kinga ale aj tým, ktorí s jeho tvorbou ešte nemali tú česť.

Moje hodnotenie:

Marek Zákopčan – Nevinní zmätkári

Autor: Marek Zákopčan
Názov: Nevinní zmätkári
Počet strán: 232
Rok vydania: 2010
Vydavateľstvo: IKAR

Anotácia: Smiech je korením života. Vie o tom aj rozprávač príbehu – dvadsaťjedenročný Alex. Ani nevie ako a vhupne s priateľmi do množstva bizarných, komických situácií. S vidinou ľahkého zárobku sa Alex podujme doučovať Xéniu, dcéru miestnych zbohatlíkov. No už pri prvej návšteve honosnej vily vyvolá škandál – prichytí totiž domácu pani s mladučkým susedom. Zmätok v Alexovej duši vystupňuje aj Xénia – je totiž nielen krásna, ale aj bystrá. Alex sa, pravdaže neštandardne, zoznámi s Tinou. Nečakane ho zasiahne Amorov šíp, ale dokáže udržať na uzde vášeň, ktorú pociťuje ku Xénii? Autor s iróniou a nadhľadom opisuje každodenný život mladých ľudí, ich starosti, pohľad na život a dospelých, prvé lásky, skúsenosti s alkoholom či bujaré žúrovanie. Príbeh Nevinných zmätkárov je plný situačného a konverzačného humoru. Jeho aktérov si obľúbi každý, kto má rád mladosť a život.

Na knihu Nevinní zmätkári som sa tešila už , keď som si ju kúpila. I keď som nevedela, čo ma v nej čaká púšťala som sa do nej s nadšeným. So zvedavosťou som otáčala stránku za stránkou a nemohla som sa ubrániť smiechu zo situácií, ktoré sa v nej dejú.

Akési dieťa s červeným balónom v ruke sa odrazu rozvzlykalo. „Mamííí! Ten ujo zabil veveričku?“ nariekalo.

Rozprávačom celého príbehu je vysokoškolák Alex.  Alexa som si takmer okamžite obľúbila. Je ten typ človeka, ktorému nie je žiadna zábava cudzia. Avšak zároveň je aj magnetom na prúsery akéhokoľvek druhu. Dalo by sa možno povedať, že je to jeden z jeho najvýraznejších talentov, vďaka ktorému sa dostáva do množstva humorných no i trápnych situácií. Avšak úsmev na tvári vám vyčaria všetky varianty. Alex je jednou z tých postáv pri ktorých sa usmievate už len keď sa niekde vyskytnú (asi je to aj očakávaním toho, čo jeho talent zasa raz predvedie). Nedalo mi ho neporovnávať so samotným autorom. Ten na mňa pôsobí rovnako veselo a sympaticky ako aj hlavná postava.

Vietor vo vlasoch, vodka v krvi, ja v kontajneri a predo mnou… zaparkovane auto! Namiesto toho, aby som sa schoval a snažil sa uchrániť pred nárazom, zdvihol som ruky do výšky a kričal: “Supééér!”

Aké by to boli zážitky, keby sa o ne nedalo s niekým podeliť. A tak spolu s Alexom spoznávame aj jeho uletenú partiu v zložení Peťa, Tomáš a Cuca. Všetci traja sú takisto podarené čísla a ja som fakt nevedela, kto z tejto bandy je strelenejší pretože si výrazne konkurovali.

Nemôžeme za to, že doteraz sa mi samy hádzali do náručia. Som skrátka úžasný.“
„Áno, ale len v malých, ojedinelých dávkach.“

Tomáš je jednoducho sukničkár a to doslova. Otočí sa za každou sukňou, ktorá okolo neho prejde (ak teda tou sukňou nie je kilt). Po pravde, pri prístupe jeho osoby k opačnému pohlaviu a vzťahom celkovo som veľmi dúfala, že sa objaví nejaké dievča, ktoré celé jeho zmýšľanie prevráti naruby alebo aspoň ho bude trochu krotiť. Peťa a Cuca (zaujímalo by ma kde sa berie to meno :)) sú takisto súčasťou tejto partie. Obe na mňa pôsobili menej pochabo ako Alex a Tomáš i keď niekedy sa im vyrovnali. Peťa nahovorila Alexa na doučovanie Xénie Rokovej, ktorú rodičia chcú dostať na vysokú školu. Vďaka tomu spoznávame spolu s Alexom ďalšie postavy knihy, súrodencov Rokovcov. Zo začiatku som nevedela, čo si o Xénií myslieť. Mala som dojem, že to bude rozmaznané dietko svojich bohatých rodičov. Postupom času mi bolo jasné, že nie vždy peniaze menia to čím človek je. To isté platilo aj v prípade Eliáša (Amona) a Valérie (i keď pri nej som si veľmi istá nebola), súrodencov Xénie.

Eliáš a Xénia? Rodičia mali očividne zmysel pre humor. Prečo svoje deti nepomenovali rovno Kurník a Šopa? Alebo Trma a Vrma?

Ani v tejto knihe hlavného hrdinu neobišla láska. Aj keď tú Alexovu som skutočne nechápala. Svoj objav – Tinu spoznal vďaka radu náhod, ktoré snáď ani neboli možné. Tina mi ako postava vôbec nesadla. Nevedela som jej prísť na chuť a ona sama mi to veľmi neuľahčovala svojim panovačným správaním a scénami, ktoré vystrájala. Mala som dojem ako by táto osoba ušla z dákeho ústavu na liečbu duševných porúch a mala by sa tam ale urýchlene vrátiť. Našťastie bola jedinou postavou, ktorú som nevedela v tejto knihe doceniť.

„Dobre. Ale ja sa vrátim!“ vyhlásila tvrdohlavo. 
„To vravel aj terminátor… a ako dopadol!“ odsekol som.

Nevinní zmätkári sú skvelým oddychovým čítaním pri ktorom vám však hrozia neustále výbuchy smiechu. Ja osobne som si ich užila dosť v snahe predstaviť si situácie opísané autorom. Boli neskutočné a ja som nevedela určiť či sú výtvorom fantázie alebo majú nejaký reálny základ. Autor nešetril vtipnými dialógmi, ktoré skvele dopĺňajú zážitky postáv a tým tvorili jeden vydarený a humorný celok. Vytvoriť vtipnú knihu možno nie je také ľahké ako sa zdá no Marekovi Zákopčanovi sa to podarilo s prehľadom. Je evidentné, že mu nie je humor cudzí a u mňa si jeho knižka vyslúžila titul najvtipnejšej knihy nie len roku 2012 ale najvtipnejšej knihy vôbec.

„Tak dobre. Aby si nepovedal, že som stará vykopávka neschopná zábavy, dovolím ti pozvať si zopár priateľov.“
„Joj, ani nevieš, akú si mi spravila radosť! Urobíme si pyžamovú párty a pod perinou si budeme šepkať zakázané slová! To bude bomba!“

Nevinní zmätkári sú knihou, ktorú vezmete do rúk a nepustíte pokiaľ sa neprepracujete k poslednej strane. Kniha je skvelou oddychovou. Ak chcete vypnúť, spríjemniť si čas čítaním a radi sa schuti zasmejete táto útla knižka je pre vás určite ako stvorená.

Moje hodnotenie:

Michaela Ella Hajduková – Všetky moje tváre

Autor: Michaela Ella Hajduková
Názov: Všetky moje tváre
Počet strán: 336
Rok vydania: 2012
Vydavateľstvo: IKAR

Anotácia: Aké je to prežiť vlastnú smrť? Nina Ráczová to vie. A niečo medzi nebom a zemou rozhodlo, aby vedela ešte viac. Jej život ovládnu tajomné vízie, v ktorých žije životy iných žien v iných storočiach. Prečo žije život Neure-Merit, druhej ženy faraóna v starovekom Egypte, prečo musí prežívať bolesť grófky Alžbety Bátoriovej, keď prichádza o deti i muža, prečo cíti tyranské ruky svojho manžela ako lady Violette vo viktoriánskom Anglicku? Čo sa s ňou vlastne deje a prečo?

Miloval ju viac ako búrka dažďové mraky, 
viac ako ranná rosa lupene lekien.
… a jeho srdce ostalo slepé, keď ho trblietavými 
kúskami skla v anjelských krídlach pripravila o lásku.
… a na jej rukách ostala večná vina.

Na knihu Všetky moje tváre som sa tešila odvtedy, keď som zistila, že sa čoskoro objaví na pultoch kníhkupectiev. Priznám sa knihám z edície Príbehy do kabelky som nikdy nevenovala veľkú pozornosť a nemyslela som si, že by ma nejaký príbeh spomedzi nich mohol zaujať. O to väčším prekvapením bola pre mňa táto kniha.

Kniha rozpráva príbeh Niny, ktorá po autonehode, pri ktorej zahynuli obaja jej rodičia prežije vlastnú smrť. Po tom čo sa dotkne druhej strany ju prenasledujú zvláštne vízie. Vďaka nim sa ocitá v minulosti v koži žien z rôznych historických období. S nimi prežíva ich radosti i trápenia. A tak Nina okrem zmierenia sa so smrťou matky a otca a usporiadaním si života rieši aj neustále sa stupňujúce výlety do minulosti, ktoré ju neraz privádzajú do život ohrozujúcich situácií.

Je len málo  kníh, kde by som neobjavila aspoň jednu postavu, ktorá mi nie je extra sympatická alebo by som najradšej z celej knihy vymazala. Všetky moje tváre patria práve do tejto menšiny. Každá z postáv mala osobitné čaro a hĺbku. Autorka svoje postavy vykreslila vierohodne a reálne, všetky boli svojské a tým sympatické.

Hlavná hrdinka Nina pre mňa predstavovala silnú osobnosť i keď zo začiatku bola zmätená po tom všetkom čo sa v jej živote udialo ale situáciu, ktorá v jej živote nastala zvládala viac menej statočne. Ani  víziám spočiatku neprikladala nejakú vážnosť, pokladala ich za akýsi zvláštny následok nehody a klinickej smrti ktorú prežila. Postupom času si však začne uvedomovať, že nie sú len nejakým vedľajším produktom traumy, ktorú prežila ale snažia sa jej niečo naznačiť. Keby som bola na mieste Niny skutočne neviem ako by som sa vyrovnávala s tým, s čím sa musela pasovať ona. Už len smrť rodičov by ma určite položila a keby sa k tomu pridali i akési záblesky z minulosti neviem či by som bola schopná normálne fungovať a preto má u mňa obdiv.

Ak hovorím o Nine nemôžem nespomenúť mená niekoľkých žien. Neure-Merit, Alžbeta Bátoriová, Thérese, Violet a Mala. Síce všetky oddeľujú často krát aj storočia všetky majú dačo spoločné. Každá z nich musela niesť svoj životný údel a ani jedna nemala na ružiach ustlané. Zo všetkých najviac ma však zaujal príbeh Alžbety Bátoriovej. Každý z nás ju isto pozná ako krvavú grófku, vrahyňu, ktorá sa kúpala v krvi mladých žien len aby si uchovala mladosť. No autorka nám na túto osobnosť našich dejín ponúka celkom nový pohľad, ktorý i mňa primäl premýšľať či naozaj Alžbeta Bátoriová bola skutočne taká bezcitná a sadistická vrahyňa.

Životy všetkých spomínaných boli  veľmi pútavé a mňa nesmierne zaujímalo čo má s Ninou spoločné manželka faraóna zo starovekého Egypta, krvavá grófka, kurtizána, dáma z viktoriánskeho Anglicka a židovka z obdobia druhej svetovej vojny. Ako to, že prežíva ich utrpenie a bolesť?

I napriek chaosu, ktorý práve v Nininom živote vládol jej život poslal do cesty muža a ja som vedela, že sa nevyskytol v knihe len na pár stránok, aby z nej zasa zmizol. Od okamihu, keď sa Andrej v príbehu objavil mi bolo jasné, že nie je len taký hocijaký chlap a že je v ňom čosi viac. To si uvedomovala aj Nina. Andrej jej bol známy mala pocit akoby sa poznali no samozrejme nevedela skadiaľ. Andrej mi ako postava ulahodil čím viac príbeh postupoval tým som ho mala radšej. Bol mi sympatický svojou láskavou povahou aj správaním voči Nine, na ktorú nikdy nenaliehal a trpezlivo čakal, kým si usporiada život, aby mu jeho city mohla opätovať.

Zo začiatku som mala problém sa zorientovať medzi prítomnosťou a víziami, ktoré hlavná hrdinka prežívala. Postupne som si však na prechody z prítomnosti do minulosti a naopak zvykla a zmena prostredia zo súčasnosti na staroveký Egypt alebo obdobie 2. svetovej vojny mi nerobili po čase žiaden problém. Práve naopak, tešila som sa na ne a s každým prečítaným útržkom som chcela o živote danej ženy vedieť viac a viac.

Práve v pasážach odohrávajúcich sa v časoch dávno minulých cítiť vzťah autorky k histórií. Autorka tento svoj vzťah pretavila do skvelých opisov týchto častí v knihe a vďaka jej pisateľskému talentu vtiahne čitateľa do deja a núti ho pretáčať stránky a čítať, kým sa nedozvie ako to celé dopadne.

Priznám sa do knihy som sa púšťala s nadšením a dávkou zvedavosti, čo mi prinesie. Anotácia sľubovala mnoho zaujímavého. Nesklamala. Po prečítaní som bola s knihou nadmieru spokojná. A neostávalo mi iné ako skonštatovať, že to bola jedna z najvydarenejších prvotín aké som čítala. Kniha bola plná histórie, tajomna nechýbala romantika, humor či štipka nadprirodzena, proste všetko čo v knihách milujem.

Všetky moje tváre môžem rozhodne len a len odporúčať. Ak máte radi históriu a zaujímate sa o minulé životy táto kniha je pre vás ako stvorená. Chytí vás od začiatku a vy ju budete hltať stránku za stránkou. Táto prvotina z pera mladej slovenskej autorky je určite zaujímavým a pútavým príbehom a stojí za pozornosť.

Moje hodnotenie:

Thomas E. Sniegoski – Padlí anjeli a Leviatan (Padlí anjeli #1)

Autor: Thomas E. Sniegoski
Originál názov: The Fallen and Leviathan
Počet strán: 448
Rok vydania: 2012
Vydavateľstvo: CooBoo

Anotácia: Aaron Corbet je celkom normálny chlapec, trochu samotár, sirota s problematickou minulosťou, ktorý ale dúfa, že konečne našiel tú pravú náhradnú rodinu, priateľov a zmysel života. Všetko sa však zmení na jeho osemnáste narodeniny: začne zrazu rozumieť portugalčine, latinčine a dokonca aj svojmu psovi! Jeho záver je logický – totálne sa zbláznil! Potom sa ale objavia dvaja veľmi podivní muži, ktorí mu prezradia, že je Nephilim – syn smrteľníčky a padlého anjela. Aaron tomu neverí a popiera svoje nadprirodzené schopnosti. Ale musí sa so svojím dedičstvom vyrovnať – a to rýchlo. Temné sily mocnejú a sú odhodlané ho zničiť…

Ako som už neraz pri zopár príležitostiach spomínala, anjeli sú mojimi najobľúbenejšími nadprirodzenými bytosťami a knihy s nimi cielene vyhľadávam. Rovnako to bolo aj v prípade tejto knihy, ktorú som si jednoducho nemohla nechať ujsť. Dozvedela som sa o nej v prvom rade vďaka trojdielnemu seriálu Fallen (i keď ten by dieru do kinematografie teda neurobil). Do knihy som sa pustila s očakávaním a zvedavosťou čo mi kniha prinesie a nakoľko je seriál verný svojej knižnej predlohe. Pre tých ktorí váhajú a odkladajú túto knihu z obavy, že je ako seriál vedzte, že s ním má skutočne pramálo spoločného.

Padlí anjeli sú vlastne dvomi knihami v jednej. Prvá nesie názov Padlí anjeli a druhá Leviatan. V prvej z nich sa spolu s Aaronom, hlavnou postavou,  oboznamujeme s postavami a novými situáciami, ktoré v jeho živote nastali. V knihe druhej už sledujeme jeho cestu za naplneným poslania, ktoré mu bolo dané pradávnym proroctvom.

Hlavnou postavou ako som už spomínala je Aaron Corbet. Aaron je úplne obyčajný teenager. Chodí do školy, páči sa mu najkrajšie dievča školy no neodváži sa pomyslieť na to, že by sa aj on mohol páčiť jej, chce zmaturovať a podať si prihlášku na univerzitu. No dňom jeho osemnástych  narodenín všetko normálne v jeho živote končí a nahrádza ho to čo by ani v najdivokejších snoch nepovažoval za reálne. Svet sa mu otrasie v základoch, keď zistí, že rozumie všetkým jazykom a nie je tak úplne človekom. Dozvedá sa totiž, že je nefilim. Potomok anjela a smrteľníčky.

Zo začiatku mi bol Aaron sympatický no postupom času mi začínal liezť na nervy. Po tom ako začal objavovať svoje nové zdedené vlastnosti akoby sa bál. Bál sa toho čím v skutočnosti je, toho čo dokáže. Popieral svoju podstatu, ktorá mu bola daná a ktorú sa jednoducho musí naučiť prijať. No a tu presne je kameň úrazu alebo to čo ma na ňom dožieralo. Jeho popieranie, neustále a opakujúce sa popieranie svojho anjelského ja, ktoré len čakalo na to, kedy ho prijme ako svoju súčasť no Aaron sa mu bránil zubami nechtami a ja som mala chuť naňho minimálne nakričať.

Postava, ktorú som si jednoducho zamilovala a môj vzťah k nej sa nezmenil počas celej knihy je Gabriel, Aaronov pes. I jemu Aaron po dovŕšení 18tky začal rozumieť. Vďaka tomu som si v knihe užila kopec zábavy. Jeho postrehy často vnášali do vážnych situácií vtip, ktorý ich odľahčil.

Ako by to bolo, keby sa v tejto knihe nenašiel nejaký ten záporák. V Sniegovskeho knihe zosobňuje zápornú stránku anjel Verchiel (ó áno anjel). Verchiel je záporák do špiku kosti. Je bezcitný, neštítil sa ničoho, aby dosiahol svoje ide doslova cez mŕtvoly. I keď je podliakom skrývajúcim sa za poslanie od samotného Boha nemohla som si pomôcť a i jeho som si obľúbila (s týmto bude niečo isto mať moja slabosť pre záporné postavy).  V pasážach, kde sa práve nevyskytoval mi začínal občas chýbať a chcela som, aby sa objavil i keď mi bolo jasné čo by jeho príchod znamenal.

Za zmienku rozhodne stoja i niektoré ďalšie postavy, ktoré ma zaujali. Sú nimi anjeli Ezechiel a Kamael. Obaja pomáhajú Aaronovi pochopiť to čím je a aké je jeho poslanie čoby nefilima. Takisto mi boli sympatickí jeho náhradní rodičia, ktorí sa oňho s láskou starali a jeho nevlastný brat Stevie, ktorý je i napriek svojej chorobe rozkošné dieťa.

Je len málo kníh, kde som so spracovaním tematiky anjelov spokojná. Toto je rozhodne jedna z nich. Autor sa s tematikou popasoval veľmi dobre. Potešilo ma, že ich nezobrazil ako krásnych, mierumilovných ochrancov ľudí. V prvom rade totiž slúžia Bohu a jeho príkazom a pokynom. Ak by som hľadala ich zobrazenie v Biblii našla by som mnoho príkladov, kde skôr budia rešpekt i hrôzu (či už vezmem ako príklad smrť prvorodených v Egypte alebo zničenie Sodomy a Gomory). To Sniegoskiho anjeli spĺňali dokonale a za to palec hore.

Padlí anjeli, prvá kniha z rovnomennej série bol pre mňa skvelým úvodom k ďalším pokračovaniam, na ktoré sa už teraz teším. Je rozhodne jednou z najlepších anjelských kníh, ktoré som čítala. Je plná akcie, nájdete v nej aj humor a štipku romantiky (na tú si však v tejto knihe veľmi nezvykajte 😉 ). Rozhodne sa oplatí po nej siahnuť a verím, že vás takisto ako mňa vtiahne do deja, ktorý je viac ako pútavý.

Moje hodnotenie:

Sarra Manning – Tweetni mi!

Autor: Sarra Manning
Originál názov: Adorkable
Počet strán: 312
Rok vydania: 2012
Vydavateľstvo: IKAR

Anotácia: Jeane Smithová je blogerka, kráľovná sekáčov a charitatívnych výpredajov. Má vlastnú lajfstajlovú značku Adorkable, pol milióna followerov na Twitteri, ale v škole ju považujú za chodiacu módnu katastrofu. Je výstredná, provokatívna, nemožná. Ani náhodou nezapadne medzi spolužiakov, na ktorých sa díva zvrchu, lebo sú nudne rovnakí – všetci sa rovnako obliekajú, rovnako myslia. Michael Lee je školská hviezda, vzorný študent, idol dievčat, skvelý futbalista, zlatý chlapec svojich rodičov. Nemajú vôbec nič spoločné. Tak prečo sa stále bozkávajú?

Manifest „Ad♥rkable“
 
1.Nemáme čo priznať okrem svojej výstrednosti.
2.Našimi nákupnými rajmi sú sekáče.
3.Radšej šíriť módnu infekciu ako nosiť módnu konfekciu.
4.Utrpenie nemusí zlepšiť tvoj charakter, ale aspoň máš o čom blogovať.
5.Experimentuj s Photoshopom, farbami na vlasy, lakom na nechty a príchuťami čokolády, ale nikdy nie s   drogami.
6.Nenasleduj nijakého vodcu, buď ním.
7.Núdza je matkou originálnych nápadov.
8.Vďaka šteniatkam je svet krajší.
9.Tiché dievčiny sa zriedka zapíšu do dejín.
10.Nech sa ti neštíti vlastná jedinečnosť – nos ju ako štít.
 
***
 

Nie je len tak obyčajnou 17 ročnou teenagerkou. Pre svoje okolie je chodiacou módnou pohromou, arogantnou potvorou, ktorá nemá problém urážať všetkých naokolo a ani len sa nad tým nepozastaví a vždy ale naozaj vždy musí mať posledné slovo.  Napriek tomu, že ju v škole majú za čudáčku ona túto nálepku nosí s hrdosťou. Nemá veľa priateľov ale má pol milióna followerov  na Twitteri (to by sa za priateľov rátať mohlo no nie?). A má vlastnú lajfstajlovú značku! Zoznámte sa s Jeane Smithovou.

Jeane je hlavnou hrdinkou, ktorú snáď ani nejde nenávidieť. Teda aspoň ja osobne som s jej maličkosťou žiaden problém nemala práve naopak som si ju obľúbila už takmer na začiatku knihy. I keď našli sa momenty, v ktorých by som jej rada vylepila a povedala nech sa správa normálne ale Jeane a normálnosť k sebe jednoducho nejdú (to môžem rovno chcieť od metalistu, aby si obliekol ružové tričko na koncert svojej obľúbenej kapely). Skrátka Jeane je aká je. Správa sa povýšenecky, namyslene. Je jednoducho nemožná. No správanie každého človeka má svoju príčinu. Vždy je niečo čo nás núti sa správať tak ako sa správame a konať ako konáme. I keď Jeane pôsobí na svoje okolie ako stelesnený chaos vo farebných handrách zo sekáča a vlasmi podobne strelenými je naozaj taká?

Michael Lee je ďalšou hlavnou postavou a zároveň druhým rozprávačom príbehu. Je úplným protipólom Jeane. Je z usporiadanej rodiny, vie čo chce, môže mať babu na ktorú ukáže a je vzorným dieťaťom svojich rodičov . Čo sa stane ak sa takéto dve osobnosti stretnú? Niekto by si mohol myslieť, že to bude vyzerať ako niektorý z dielov Toma a Jerryho a obaja si pôjdu po krku. No čo ak nie?

Sledovať dej z jeho pohľadu bolo pre mňa príjemnou zmenou po uletených častiach, ktoré rozprávala Jeane. Vnášal do knihy trochu tej normálnosti a tým v istom smere dopĺňal Jeane a jej strelený pohľad.

Takisto ako Jeane aj Michael prešiel počas knihy akousi zmenou v myslení. Kým zo začiatku považoval Jeane za arogantnú a nafúkanú po čase zistil, že nič nemusí byť také aké sa zdá. A takisto ani ten, kto je normálny nemusí byť odsudzovaní pre to kým je.

Jediná vec, ktorá mi tak trochu (okej trochu viac) na knihe prekážala bolo Jeanine neustále tweetovanie. Seriózne ona bola schopná tweetnuť aj to, že sa napila vody (ak som si myslela, že nepochopím slovenský preklad názvu knihy toto jej počínanie ma vyviedlo z omylu). Beriem, že svet ide vpred a technológie k tomu neodmysliteľne patria ale čo je veľa to je moc. Niekedy som mala chuť jej ten iPhone šmariť o zem nech sa naučí žiť aj bez neho.

Keď však zrátam všetky pre a proti táto útla knižka je skvelou oddychovkou, ktorá v sebe skrýva v sebe hlbšie posolstvo. Ak vám niekto tvrdí, že nikoho nepotrebuje a vystačí si sám so sebou neverte tomu. Nikto nechce  byť sám. Pretože človek jednoducho pri sebe potrebuje ľudí. Byť sám a byť osamelý nie je to isté.  Knižku Tweetni mi! môžem len a len odporúčať a verím, že sa vám bude páčiť rovnako ako mne. :)

Moje hodnotenie: 

Carrie Ryan – Temné diery

Autor: Carrie Ryan
Originál názov: The Dark and Hollow Places
Počet strán: 440
Rok vydania: 2012
Vydavateľstvo: Slovart

Anotácia: Posledná časť voľnej trilógie. Annah vie ako prežiť. Odkedy sa Elias pridal k regrútom, žije sama v Temnom Meste. Vlastne skôr prežíva. Protektorát už neexistuje a regrúti predstavujú po Vzbure skôr hrozbu než oporu, a tak je každý deň iba snahou dopracovať sa k ďalšiemu ránu. Annah ťaží minulosť, rany na duši i na tele. Prežiť v tomto meste nie je jednoduché a dni zrazu prinášajú nové a nové prekvapenia. Udalosti naberajú spád. Stretnutie so sestrou strieda zoznámenie s Catcherom a Eliasov návrat. Nakazené potkany, znesvätení či Mudovia už zďaleka nie sú jediným ohrozením života. Annah čoskoro zisťuje, že krutosť regrútov sa vyrovná ohavnostiam, ktoré páchajú znesvätení a Rezervácia nie je žiadnym ostrovom istoty. Podarí sa jej napriek všetkému zbúrať múry, ktoré jej bránia v láske? Zdolá nástrahy, ktoré pre obyvateľov Temného Mesta prichystá horda znesvätených? Prežije, alebo skončí ako večne nenásytný a malátny prízrak?

Temné diery sú tretým a posledným dielom série Les kostí. Opäť sa ocitáme vo svete, v ktorom každý jeden deň predstavuje zápas o prežitie, každá minúta môže znamenať tú poslednú vo vašej ľudskej existencii. Sme vo svete plnom znesvätených, mudov či nakazených svíň. Autorka nás tento krát z lesa a pobrežia zaviedla priamo do Temného mesta, kde po páde Protektorátu  prebrali moc Regrúti. No tí namiesto toho, aby boli oporou predstavujú pre ľudí len ďalšiu hrozbu, ktorej musia dennodenne čeliť.

Hlavnou hrdinkou a zároveň rozprávačkou celého záverečného príbehu je Annah. Po Mary a  Gabrielle konečne hlavná postava, ktorú by som najradšej nevyfliaskala. Po odchode Eliasa k regrútom sa pretĺka ako vie a snaží sa v meste prežiť. Možno práve vďaka tomu z nej nie je jedna z ufňukaných hrdiniek, ktoré si nevedia dať samé so sebou rady. I keď na prvý pohľad pôsobí odvážne, silne a neohrozene jej vnútro zožiera minulosť. Annah sa počas troch rokov čakania na Eliasov návrat naučila o seba postarať sama. Nemohla a nemusela sa spoliehať na nikoho iného iba na seba samu. Preto, keď sa objaví Catcher, ktorého si môžeme pamätať z druhej knihy tejto voľnej trilógie, má problém dôverovať mu. Taktiež ako Annah aj on sa musí vysporiadať so svojím životom, ktorý nenávidí kvôli tomu čím je. S Annah tvorili skvelú dvojicu práve preto, že vďaka svojim osudom sa vedeli navzájom najviac chápať. Okrem neho sa do Temného mesta vráti aj Elias spolu Gabrielle, ktorá je stratenou sestrou Annah. Na rozdiel od Annah a Catchera som v tejto knihe mala problém si obľúbiť Gabrielle a Eliasa. Vlastne moja antipatia voči Gabrielle začala už v Pobreží hrôzy. Tu sa k nej pridal aj Elias a to len vďaka svojmu počínaniu . Jednoducho som nevedela vystáť situácie kde sa títo dvaja ukázali. No na moje počudovanie sa to v závere zmenilo a ich správanie mi už také prefackania hodné neprišlo.

Kto by očakával srdcervúce stretnutie sestier po dlhých rokoch odlúčenia a dlho očakávané stretnutie Eliasa s Annah ako vystrihnuté z Pošty pre teba ostane sklamaný. Žiadne takéto zvítanie sa nekoná pretože okrem nich do Temného mesta mieria tisíce znesvätených, ktorí sa prebudili zo svojho spánku a nič im nezabráni v ceste za šírením nákazy. A tak sa namiesto prípadných sĺz radosti a objatí začína kolotoč, na ktorý sme v knihách Carrie Ryan veľmi dobre zvyknutí. Panika, strach, horda znesvätených a ich večné neutíchajúce stonanie to všetko vám autorka servíruje tak verne, až sa sami ocitáte v tomto bezútešnom svete spolu s postavami knihy. Záver knihy bol doslova na prasknutie nabitý napätím a akciou. Spolu s Annah do poslednej chvíle bojujete o holý život. Tajíte dych nad situáciami, kde jej smrť doslova dýcha na krk.  Bojíte sa spolu s ňou a keď už chce svoj boj vzdať povzbudzujete ju aby vydržala a nepoddávala sa. Autorka jednoducho vie ako vo vás vyvolať rozsiahlu paletu emócií, ktoré budete zdielať s jej postavami.

Temné diery sú, nielen vďaka názvu ale i vďaka vykresleniu prostredia, ľudí a situácií, ktoré pôsobia priam desivo živo, najtemnejšou knihou celej série. Najvýraznejšie sa to dá vidieť na Regrútoch, ktorí sa dosť často správali horšie ako zvieratá alebo vlastne horšie ako znesvätení, ktorí za svoje počínanie nie sú zodpovední a nie sú si ho ani vedomí. Vo svete, v ktorom je dôležitý každý človek sa také správanie nedá pochopiť a ani ospravedlniť. Ja som teda nechápala čo ich vedie k tomu, aby robili to čo robili. Čo ich vedie k tomu, aby s ľuďmi zaobchádzali horšie ako so znesvätenými.

I keď kniha neskončila vyriešením situácie so znesvätenými (Ani sa nedalo očakávať, že sa odrazu vyparia.) je skvelým ukončením tejto jedinečnej série. A vďaka nej už nemám odpor voči zombie tematike, čo je pre mňa len plus. Knihu ako aj sériu môžem len a len odporúčať. Ak sa radi bojíte, zbožňujete napätie a nepohrdnete ani dávkou romantiky, Temne diery sú ako stvorene pre vás.

Moje hodnotenie: 

Guillermo del Toro, Chuck Hogan – Nákaza (Upírska trilógia #2)

Autor: Guillermo del Toro, Chuck Hogan
Originál názov: The Fall
Počet strán: 264
Rok vydania: 2011
Vydavateľstvo: IKAR

Anotácia: Druhý diel upírskej trilógie, pokračovanie úspešných Žihadiel. Na planétu padá súmrak, nočné príšery obsadzujú Zem. New York a postupne aj zvyšok sveta podliehajú nákaze, ktorá mení ľudí na upírov. Žiaľ, len málokto vie, aká je skutočná príčina epidémie, a tak sa zdá, že Majster –zlovestný prastarý upír – čoskoro ovládne svet. Na čele vzdoru stojí čudná hŕstka odhodlaných. Ak chcú odvážlivci zastaviť pád ľudstva, musia stoj čo stoj získať vzácnu ručne písanú knihu. V jej strieborných doskách je ukrytý kľúč na vykynoženie nemŕtvych…

Nákaza je druhou knihou z upírskej trilógie ktorá vznikla spoluprácou režiséra Guillerma Del Tora a autora Chucka Hogana. Na začiatku sa oboznámime s dianím po skončení prvej knihy. Dozvedáme sa, že New York nie je tým mestom akým býval. Navždy sa zmenil. Nocou sa ulicami plížia upíri a hľadajú, kde by šírili svoju nákazu. Z ľudí sa stala lovná zver skrývajúca sa pred nebezpečným predátorom. Avšak nielen New York ale i každý kút sveta postihol rovnaký osud, ktorým sa začína súmrak nad ľudskou civilizáciou.

Opäť sa stretávame s malou nesúrodou skupinkou odvážlivcov snažiacou sa odvrátiť už temer neodvrátiteľné a to zachrániť ľudstvo pred zánikom. Každý z nich sa na začiatku knihy musí vyrovnávať so svojim zlyhaním či už Abrahám so svojim nezdarom v snahe zabiť Majstra a tak odvrátiť jeho plány, ktorý mu nedá pokoj alebo Eph so snahou pomôcť svojej rodine, ktorá mu nevyšla úplne podľa jeho predstáv. Na scéne sa nám objavia aj nové postavy a noví spojenci v boji proti jednému z prastarých upírov. Sama som bola prekvapená spojenectvami, ktoré vznikli. Ale ako sa vraví zúfalé časy si vyžadujú zúfalé činy a že genocída ľudskej rasy je jednou z týchto zúfalých situácií je jasné hádam každému. Ak teda práve nie ste jedným z upírov, ktorí o to úporne usilujú.

Druhá knihy série býva zväčša tou pomyslenou skúškou či autor dokáže pokračovať tam, kde skončil v diely prvom. Či dokáže nadviazať a pokračovať v tempe, ktoré si sám udal. Chuck Hogan a Guillermo Del Toro skvele  nadviazali na prvý diel a na rozdiel od neho sa úvodu pochopiteľne venovalo len pár strán kde sme sa oboznámili s postupom upírskej pliagy svetom. Po nich opäť nasadáme na rozbehnutý vlak plný akcie, strachu a krvi. Občas nám autori ponúknu oddych v podobe flashbackov zo života Abraháma Setrakiana, ktoré boli pre mňa vítaním spestrením knihy, vďaka, ktorým som pochopila kde tu isté súvislosti, ktoré by mi bez nich asi unikli.

Autorská dvojica zasa raz dokázala, že vie napísať napínavý príbeh pri ktorom vám budú naskakovať zimomriavky. Príbeh plný chaosu, boja o život, ktorý je popretkávaný mytológiou. Príbeh, ktorý nedáte z rúk pokiaľ neobrátite poslednú stránku knihy. Nákaza je skutočne vydareným pokračovaním tejto trilógie a ja už sa neviem dočkať záverečnej časti. Pretože to najlepšie máme ešte len pred sebou.

Posledný diel Upírskej trilógie pod názvom Večná noc vychádza vo vydavateľstve Ikar už čoskoro a to 4.9. 2012.

Knihu si môžete zakúpiť napríklad TU.

Moje hodnotenie:

Guillermo del Toro, Chuck Hogan – Žihadlá (Upírska trilógia #1)

Autor: Guillermo del Toro, Chuck Hogan
Originál názov: The Strain
Počet strán: 358
Rok vydania: 2009
Vydavateľstvo: IKAR

Na newyorskom letisku JFK pristane lietadlo Boeing 777. Všetky jeho elektronicke systémy zlyhajú. Na výzvu riadiacej veže neodpovedá nik z pilotov. Po vniknutí na palubu, objavia štyroch „šťastlivcov“, ktorí sú nažive, zvyšok ľudí je však mŕtvy. Prípad preberá Ephraim Goodweather, vedúci projektu včasného varovania a likvidácie rozsiahlych epidémií, ktorý sa zároveň vyrovnáva s rozpadom svojho manželstva a bojuje o opatrovníctvo svojho syna. Spolu s kolegyňou Norou Martinezovou však zistia, že nemajú dočinenia s nijakou známou nákazou. Niečo je zle. Telá pasažierov letu 753 sa totiž nepodriaďujú biologickým zákonom a nerozkladajú sa.

Vždy tu boli…Upíri…Tajne…V temnote…Čakali…Teraz nadišiel ich čas…

Žihadlá sú prvým dielom trilógie z pera Guillerma del Tora a Chucka Hogana. Autori v tomto diele prinavrátili upírom ich podstatu. Nie sú to žiadni romantickí hrdinovia. Necítia lásku, ľútosť. Nič. Jediné čo ich spaľuje je nekonečný hlad a túžba šíriť nákazu. Konečne skutoční upíri! Moje srdce zaplesalo pri tomto zistení. Trblietky? Ale kdeže. Vegetariánastvo? Pche. Aspoň niekto vie, že trblietať sa a loviť zver po lesoch jednoducho upírom nesvedčí. Zatratené bytosti plýžiace sa nocou. Násilné, krvilačné parazity. Presne také aké boli kým sa na scéne neobjavila Stephenie Meyerová. To sú upíri.

Kniha je úvodom do série, veľmi slušným úvodom pri ktorom vám bude behať mráz po chrbte. Začína pozvoľna predstavovaním prostredia, postáv no postupne prechádza do šialeného behu o holú existenciu. Bude tiecť krv. Červená i biela. Budú padať hlavy. Vládnuť bude chaos. Ulicami sa bude šíriť strach, ktorý budete prežívať spolu s postavami knihy. Vydýchnete si len preto aby ste sa opäť ocitli v pazúroch upírov.

Guillermo Del Toro a Chuck Hogan tu však predstavujú celkom nové ponímanie vampirizmu na aké sme boli doteraz zvyknutí. Áno stále zostáva známe upír na slnko nevyjde a taktiež potrebuje aby ho niekto pozval ak chce prekročiť vodu no ich vzhľad a spôsob premeny alebo by sa to možno dalo nazvať mutáciou je pre mňa novinka. Žiadne tesáky. Namiesto nich zmutované hrdlo a žihadlo. Ani dokonalý vzhľad ale odpudzujúce bytosti. Keďže jedným z autorov je Guillermo Del Toro niet sa čo čudovať, že táto premena pôsobí desivejšie a skutočnejšie ako tradičné uhryznutie a následné precitnutie do nového nesmrteľného života.

Proti nemŕtvym sa rozhodne bojovať skutočne pestrá skupinka ľudí. Epidemiológ Eph a Nora, deratizátor Vasilij a majiteľ záložne a taktiež preživší koncentračného tábora Treblinka Abrahám Setrakian, ktorý boju proti nim zasvätil celý svoj život. Ich osudy a snaha zachrániť to jediné cenné a to život vám nebudú vôbec ľahostajné. Budete s nimi prežívať ich malé úspechy i väčšie nezdary. Budete sa o nich báť a priať si aby sa im nič nestalo a držať im palce v boji, ktorý nieje ľahký ani krátky.

Tento príbeh je pre tých, čo sa radi boja. Majú radi napätie a akciu. Ak vám nevadí trocha krvi, možno trochu viac je to kniha presne pre vás. Ak je vám však bližšia romantická predstava upírov nie tá krvilačná asi by bolo lepšie siahnuť po inej knihe. No ak vás to predsa neodradí užijete si skvelú a napínavú knihu ktorú je však lepšie čítať za svetla. Jeden nikdy nevie.

Moje hodnotenie:
Knihu si môžete kúpiť napríklad TU.

Vita Jamborová – Som bosorka

Autor: Vita Jamborová
Názov: Som bosorka
Počet strán: 488
Rok vydania: 2012

Vydavateľstvo: Motýľ

Anotácia: Pôvabnú červenovlasú Adrianu zaujal kamarátkin prsteň nevšedného tvaru s rubínovým očkom, a tak ju poprosila, či si ho môže vyskúšať. Keď si ho nastokla na prst, zasiahla ju neuveriteľne silná vlna záhadnej energie. V tej chvíli pochopila, že získala nadprirodzené schopnosti, to však netušila, že vďaka nim vykročí na osudom určenú cestu, aby splnila svoje poslanie. Nastúpi do tímu bohatého hľadača pokladov ako jeho asistentka a zúčastní sa na pátraní po záhadnej starožitnosti. Dobrodružné pátranie po zlatom kľúči, ktorý sa zvláštne podobá na prsteň jej kamarátky, privedie Adriane do cesty dvoch osudových mužov, s ktorými prežije intenzívny vzťah. Keď prichádza okamih voľby, je pre ňu veľmi ťažké vybrať si lásku jedného z nich. Vďaka svojim nadprirodzeným schopnostiam však prežije dva plnohodnotné životy. Na svojich cestách stretne pozoruhodných ľudí., ocitne sa v rozličných historických obdobiach i miestach a často musí riešiť životunebezpečné situácie. Priateľstvo s ďalším nevšedným mužom, ktorý má tiež nadprirodzené schopnosti, Adriane pomôže splniť poslanie, na ktoré bola predurčená. Na rozdiel od nej tento muž vždy vie, odkiaľ jej hrozí nebezpečenstvo. Vie ju usmerniť aj zachrániť život, pretože obaja sú neustále pod dohľadom nepriateľov, ktorí sa ich pokúšajú zlikvidovať… V Adrianinom živote sú dvaja muži, dve záhady a jeden sľub, ktorý bude musieť splniť za každú cenu. Aká je to cena a čo je osudom ryšavej bosorky?

Ryšavá bosorka
Adriana je, ako sa po pár stránkach dozvieme, čarodejnica. Bosorka. Za čo vďačí náhode. Alebo je to osud? Je hrdinkou, ktorá vám musí padnúť do nôty. Je sebavedomá, samostatná a cieľavedomá. Vie čo chce a ide za tým čo cíti, že je správne a v čo verí. Veru nepotrebuje žiadne vodenie za ručičku má svoj život pevne v rukách. Ja som si ju obľúbila už po pár stránkach a v priebehu knihy ma len utvrdila v tom, že je skutočne hrdinkou zo všetkým čo k tomu patrí. Neraz sa ocitla v situáciách, kde by to už asi mnohí vzdali v situáciách kde šlo nielen jej ale aj jej blízkym o veľa, ba o všetko. No v každej situácií si dokázala poradiť.

Láske nerozkážeš
Ani v tejto knihe sa nevyhneme láske alebo v tomto prípade láske na prvý pohľad. Tou Adrianinou je Ardet, ktorého prvýkrát stretne na recepcii veľvyslanectva kde pracuje jej otec. O niečo neskôr ich cesty spojila dohromady náhoda a Adriana sa stala asistentkou Ardeta, bohatého profesora a vášnivého hľadača pokladov. I keď je ženatý vôbec ho netrápi čo si o jeho vzťahu s mladou Adrianou myslí jeho rodina a okolie a tak si obaja užívajú tento „zakázaný“ vzťah. Po pravde Ardet nebol tým hrdinom, z ktorého by som padla na zadok ako Adriana. Na môj vkus sa voči nej správal dosť majetnícky, čo mi voči nej prišlo dosť obmedzujúce ale čo na tom ak bola Adriana spokojná. Ale i napriek týmto mojim výhradám by nikto nemohol ani na okamih zapochybovať, že ju nadovšetko miluje.

Ak nebol Ardet tým „princom“, ktorý by ma ohúril François, jeho osobný strážca ním jednoznačne bol. François je zaľúbený do Adriany avšak svoje city voči nej skrýva nielen pred ňou. Tá mu prezradí svoje tajomstvo o tom kým v skutočnosti je a tak sa François stane viac ako jej priateľom. Je osobou, ktorej sa môže so všetkým zdôveriť. Bol osobou, ktorej Adriana verila takmer rovnako ako Ardetovi. François sa okamžite zaradil medzi moje obľúbené postavy svojou povahou ma očaril a bola som rada za každý moment, kedy sa objavil. François mal proste štýl. Mal to čo mi u Ardeta chýbalo.

Tí druhí
Okrem spomenutých postáv sa môžete tešiť na celú paletu charakterov, ktoré vám ulahodia alebo ich zatratíte, každopádne budete zvedaví na ich osud nech už ich počínanie je akékoľvek. Najvýraznejšie u mňa zarezonovali dve mená, Viktor a Simon. Či už jedného alebo druhého bolo ťažké odhadnúť. Niekedy ľudia niesú tým čím sa zdajú a na Viktora a Simona to presne sedí ani jeden nebol tým čím sa zo začiatku zdal byť a sama som bola veľmi prekvapená a presvedšila som sa, že prvý dojem dokáže človeka oklamať.

Potulky Európou
Kniha je rozdelená na tri časti – V pasci, Amulet fortuny a Tajomstvo času. V každej jednej z nich nás autorka zavedie do rôznych kútov Európy. Spolu s Adrianou navštívime aj gondolami známe Benátky, okúzľujúci Paríž, stovežatú Prahu alebo upršané no krásne Anglicko. Každé jedno miesto som si patrične užívala, vďaka tomu ako autorka prostredie vykreslila som si pripadala ako by som sa na tých miestach ocitla spolu s postavami knihy.

Fantasy po prvé
Som bosorka je prvotinou Vity Jamborovej v žánri fantasy, ktorá sa jej skutočne vydarila. Aj keď ja osobne by som túto knihu neškatuľkovala do jedného žánru pretože v nej možno nájsť prvky aj iných napríklad krimi, ktorému sa autorka venuje taktiež. Kniha nie je ďalšou v rade YA fantasy kníh, pod ktorými sa prehýbajú pulty kníhkupectiev. Ani sa v nej nenachádzajú teenageri riešiaci svoje všetečné problémy. Veru nie. No ak aj vy máte chuť nachvíľu sa vzdialiť a siahnuť po niečom, kde je hrdina zrelou dospelou osobou táto kniha určite stojí za vašu pozornosť a verím, že sa vám bude páčiť a budete si ju užívať rovnako ako ja.

Slovko na záver
Kniha Som bosorka je príbehom Adriany a v troch častiach zachytáva jej životný príbeh plný napätia, nečakaných zvratov, lásky, nenávisti, pomsty. Príbeh, ktorý si vás podmaní a nedovolí vám knihu odložiť. Kto má rád tajomno, záhady, napätie, humor, ktoré sú do príbehu votkané rozhodne neoľutuje ak po tejto výnimočnej knihe siahne.

Moje hodnotenie:
Veľmi pekne sa chcem podakovať samotnej autorke za poskytnutie recenzného výtlačku.
Knihu si môžete kúpiť napríklad TU.

 

Miroslava Varáčková – Prežila som svet

Autor: Miroslava Varáčková
Názov: Prežila som svet
Počet strán: 216
Rok vydania: 2011
Vydavateľstvo: Motýľ

Anotácia: Volám sa Ela a som jedna z tých, čo prežili. Prišla som o svoju rodinu, priateľov, susedov a vo svojich sedemnástich rokoch som ostala celkom sama. Kedysi som chodila do školy, so spolužiačkami do kina, či len tak sa flákať mestom. Dýchala som čistý vzduch a jedla čerstvé rožky. Teraz väčšinu času trávim v starej stuchnutej pivnici a deň, kedy mám plný žalúdok, môžem pokojne nazvať šťastným. Volám sa Ela a som jedna z tých, čo prežili…Napínavý príbeh zakázanej lásky, ktorá sa rodí v čase úpadku civilizácie. Svet je v ruinách, budúcnosť neistá, boj o život neúprosný. Podľahne Ela nádeji a túžbe milovať? Vráti jej ukrývaný vzťah do duše svetlo, alebo ju uvrhne do ešte väčšieho zúfalstva? A… prežije Ela vôbec najbližšie svitanie?

Volám sa Ela…

Ela je tá ktorá prežila. Tá, ktorá prežíva na troskách sveta, kde vás jediný nesprávny krok môže stáť krk. Nezostalo z neho takmer nič čo tak dôverne poznala. Život sa pre ňu stal každodenným bojom o vlastnú existenciu. Deň čo deň uniká smrti, ktorá sa plíži ruinami v podobe Dohliadačov. Ela dala sľub,  vďaka ktorému sa drží nad vodou. Sľub, že sa zo všetkých síl pokúsi prežiť. A tak sa o to s jedinou fotografiou rodiny, psíkom Peggy, tým posledným čo jej zo života z pred pár rokov zostalo pokúša. Ela je veľmi nedôverčivá a obozretná. Kto z nás by v jej situácií nebol? Ja by som si k tomu isto pričítala aj paranoju a ktovie čo ešte. Isto by som nemala ani štipku z odvahy, ktorú má Ela. A vzpierať sa tomu čo sa javí nevyhnutné a čaká, kedy poľavíte to si jej vyžaduje skutočne dosť.

Alex…
Je jedným z Dohliadačov, ktorí sliedia v ruinách mesta a hľadajú tých čo prežili. Patrí k Čistým, ktorí prebrali vládu nad svetom, z ktorého urobili len hŕbu trosiek. Ela mu neverí pretože patrí medzi tých, ktorí jej zničili život. No po tom čo ju neraz zachráni pred Dohliadačmi si dáva otázku prečo to urobil.  Prečo je iný?  Spolu s ňou  zisťujeme, čo je za Alexovým správaním. Prečo ju vlastne chráni pred ostatnými Čistými i napriek tomu, že za odhalenie mu hrozí možno aj smrť. Alexa sa jednoducho nedá si neobľúbiť. Je jednou z tých postáv, ktorá vám okamžite učaruje svojou osobnosťou.

Romantika na počkanie…?
Ani náhodou. Vzťah Ely a Alexa nie je jedným z tých rýchlo kvasených vzťahov, kde po  prvom letmom pohľade hrdinovia vedia že toto je tá láska na celý život či až za hrob. Tu celý vzťah hlavných hrdinov plynie pomaly, postupne. Od nenávisti voči tomu kým Alex je, cez zvedavosť prečo jej pomáha, vďačnosť až po lásku. Presne tento typ vzťahov ja uprednostňujem. Je reálnejší a preto nie je vôbec ťažké mu uveriť.

Keď sa história opakuje…
Čistí, Dohliadači, tábor, vyvražďovanie. Každému, kto aspoň trochu ovláda základy histórie 20-teho storočia musí byť jasná podobnosť s genocídou počas 2. svetovej vojny. Autorka si vzala námet práve z týchto nie veľmi lichotivých udalostí minulosti a pretvorila ich do pútavého príbehu z budúcnosti. Mala som veľmi zvláštne a znepokojivé pocity pri čítaní tejto knihy, ktoré pramenili práve z tohto opakovania dejín.  Kniha vás núti sa zamyslieť či sa takéto niečo skutočne nemôže stať. Nemôže sa história znova zopakovať? Nemôžu sa znova  vrátiť hrôzy, ktoré by mali patriť na smetisko dejín? Čo ak o niekoľko rokov budeme len premýšľať aký bol svet kedysi? Čo ak sa svet rúti presne do takejto budúcnosti? Presne toto mi vírilo hlavou. Bolo desivé si predstaviť, že by sa to mohlo stať a všetko čo poznáme, ľudia ktorých poznáme by boli nenávratne preč.

Dystópia z domova…
Ocitáme sa v roku 2034, ktorý nie je tak vzdialený súčasnosti ako tomu býva v iných dystopických príbehoch „z dovozu“. No práve to robí tento príbeh reálnejším. Uveriteľnejším. Siahnuť po tomto žánri nebolo pre autorku zlou voľbou.  A veruže sa ho zhostila výborne. Prežila som svet nie je prvou knihou ktorú som od Mirky Varáčkovej prečítala a tak som vedela, že ma táto kniha nesklame. A nesklamala. Jej štýl ma opäť vtiahol do deja a ja som sa razom skrývala v ruinách mesta spolu s Elou. Spolu s ňou som prežívala jej príbeh popretkávaný strachom, hrôzou no i láskou. Kniha je plná zvratov a ja sama som sa často krát prichytila ako nechápavo pozerám, čo sa to deje. Každému kto má rád nové neokukané príbehy môžem knižku Prežila som svet len odporučiť. Verím, že takisto ako  ja nebudete sklamaní.

Slovíčko na záver…
Prežila som svet je príbeh z budúcnosti, ktorá sa však nápadne podobá na našu nechvalnú minulosť. Je príbehom Ely, jej boja o prežitie vo svete, ktorý je zmietaný strachom a smrťou. No i v tom najhoršom sa dá objaviť čosi krásne a tak Ela vo všetkej tejto zlobe nájde lásku. Nájde ju tam kde by ani nemala byť.  A tak nielen sľub, ktorý dala otcovi ale i tento cit ju drží nad hladinou. Medzi životom a smrťou.
Moje hodnotenie: