Archívy kategórií: 5 hviezdičiek

Arthur Golden – Pamäti gejše

Čijo sa spolu so svojou sestrou Sacu dostáva po smrti matky z rodnej dediny do nového pre ne neznámeho mesta – Kjóta. Ocitnú sa v Gione vychýrenej štvrti gejší. No žiadny bezstarostný detský život ich nečaká. Už po príchode obe rozdelia. Sestry totiž niesu predané do tej istej okije. A tak sa ich cesty rozchádzajú. Hneď od začiatku vám bude jasné, že Čijo to v okiji Nitta, ako sa podľa majiteľky volá, nebude mať vôbec ľahké. Bez rodičov. Bez sestry. V novom prostredí. Ani gejša Hacumomo jej to v jej novom domove rozhodne nemieni uľahčiť a znepríjemňuje jej život ako sa len dá. Avšak budúcnosť si pre ňu  pripravila omnoho viac ako ponižovanie a trápenie. V jeden deň sa jej život obráti a ona sa vydáva na cestu v ústrety svojmu osudu.

Láska, pretvárka, intrigy, neustále boje o priazeň toto všetko sa skrýva za vrstvou bieleho púdru a líčidiel, za úsmevmi, za krásnymi ručne maľovanými kimonami. Pamäti gejše sú akýmsi náhľadom do japonskej kultúry a mentality. Ocitnete sa vo sveta večierkov, zábav v čajovniach. Autor nám odhaľuje život gejší v celej svojej kráse no i krutosti. Všetko to, čo je pre každého zahalené rúškom tajomstva. Kniha je písaná tak vierohodne, že sa vám po prečítaní ťažko verí, že celý príbeh či samotná Sajuri sú len výtvorom autora. Kniha zaujme nie len tých, ktorí majú radi Japonsko a jeho kultúru. I tí, ktorí sa doteraz oň nezaujímali si budú chcieť o tejto tajuplnej krajine zistiť čosi viac.

Kniha sa v roku 2005 dočkala aj rovnomenného filmového spracovania. No za seba môžem odporúčať v prvom rade knihu. Dozviete sa v nej omnoho viac detailov. Často sa vraví, že knižná predloha je lepšia ako film podľa nej natočený a pre Pamäti gejše to určite platí.

Moje hodnotenie:

Miroslava Varáčková – Anjeli noci

Autor: Miroslava Varáčková
Názov: Anjeli noci
Počet strán: 288
Rok vydania: 2010
Vydavateľstvo: Motýľ

Po smrti otca prichádza Ema s mamou a mladším bratom bývať do nového mesta, aby nechali všetky bolestivé spomienky za sebou a začali ako tak odznova. Ema nastupuje do novej školy, kde ju na prvý pohľad zaujme mladý a tajomný Adam. Už od prvého okamihu, kedy ho uvidela ju k nemu niečo nevysvetliteľne priťahuje. Keď jej spolužiak zomrie a dokonca i ona sama sa ocitne v nemocnici začína si uvedomovať, že čo sa okolo nej deje nieje náhoda. A je na čase si položiť otázku, či s tým všetkým nemá niečo spoločné práve Adam?

Ema má mamu, mama má Emu…
Rozprávačkou príbehu je Ema. Obyčajné osemnásťročné dievča, ktoré prichádza do nového neznámeho prostredia. Zanecháva za sebou všetkých doterajších priateľov. Snaží sa byť pre mamu oporou no sama stratu otca, odchod z ich doterajšieho domova ťažko znáša. Avšak keď spozná Adama začne veriť, že to že sa presťahovali a ona ho tak mohla stretnúť je osud. A tak začne mať v hlave aj iné ako pochmúrne myšlienky z udalostí posledného obdobia. Jej správanie bolo zobrazené veľmi reálne takže nieje problém sa s jej pocitmi a zmýšľaním stotožniť. Ema má aj jednu celkom milú črtu. Má vskutku výnimočný orientačný zmysel, ktorý funguje asi tak ako kompas Jacka Sparrowa takže je schopná sa stratiť hádam aj na rovnej ceste. Aj keď priznám sa vo väčšom a pre mňa neznámom meste by som sa isto stratila aj ja. Takže mi jej občasná strata orientácie prišla celkom zábavná a milá.
„Krutá pravda, láska bolí,
Kríž si nesiem sám,
Osud trpký, život holý
Do tvojich rúk nežne dám.
Vnímaj ma, prosím,
Bez túžby a predsudkov,
Nechcem ťa súžiť pretrpko.“
Záhadný, príťažlivý, študent…?
To by asi čakal každý, no nieje to tak. Adam je učiteľom na škole, na ktorú Ema nastúpila. Je presne ten typ na ktorom by každá oči nechala no on sa akéhokoľvek bližšieho kontaktu stráni. Už na prvý pohľad Emu zaujal no on  sa jej snaží všemožne vyhýbať. No samozrejme sa mu to tak úplne nepodarí a nakoniec sa s ňou predsa len zblíži a máme tu zakázanú lásku učiteľa a žiačky ako z učebnice. No Adam od začiatku niečo skrýva. Niečo čo ho líši od všetkých ostatných.  Niečo čo nechce povedať ani Eme pre to, aby ju chránil. Práve to bola črta ktorú som si na Adamovi zamilovala. Spôsob ako Emu ochraňoval, potláčal v sebe svoje pravé ja len aby ju udržal v bezpečí a vlastne aj nažive.
Obe hlavné postavy Adama i Emu som si okamžite obľúbila ako aj Eminých spolužiakov či už viac než výrečného Ivana alebo Nelu. Boli vykreslené veľmi uveriteľne. Myslím, že každý z nás by v nich spoznal človeka odvedľa, niekoho koho už pozná a stretáva každý deň.
Klišé sem, klišé tam
Nové mesto, nová škola, krásny neznámy. Nebolo tu už niečo také? Klišé to je to, čo každému napadne. Áno aj mne to napadlo ako prvé. No nehádžme všetky knihy do jedného vreca. Určite väčšine napadne dobre známy Twilight. Ó áno nové mesto, nové dievča a taktiež neznámy s dobre skrývaným tajomstvom. Ak však očakávate rovnaký príbeh asi si predsa len radšej znova prečítajte ten Twilight. Príbeh sa na prvý pohľad môže javiť ako klišé už niekoľkokrát omieľané v iných knihách. No na druhý zistíte, že sa v ňom skrýva čosi viac ako len známy obohraný námet, čosi nové, čosi prečo stojí si tento príbeh prečítať.
Slovenská…fantasy?
Priznám sa tato kombinácia mi veľmi k sebe nešla. Všetci sme zvyknutí na knižky tohto žánru, ktoré sa na nás hrnú zo zahraničia ako na bežiacom páse. Väčšinu z nás nenapadne sa poobhliadnuť po slovenskej scéne. Ja som doteraz tiež veľkú šancu slovenským autorom nedávala no keď som dostala do rúk túto knihu povedala som si prečo nie. Že som urobila dobre som vedela už po pár stránkach kde ma autorkin štýl úplne pohltil. Kniha sa veľmi ľahko číta a ešte ľahšie vás vtiahne do deja a tak stránku za stránkou dychtivo odhaľujete spolu s Emou všetko čo sa v nej skrýva a vlastne si ani neuvedomíte, keď sa ocitnete na poslednej stránke.
Slovo na záver
Anjeli noci sú príbehom Emy, ktorá spoznáva tajuplného Adama a už od začiatku tuší že sa okolo neho točia tajomstvá a nebude len tak niekto obyčajný. Je to príbeh plný zaujímavých postáv ale aj tajomstiev a neočakávaných zistení. Knihu môžem len odporúčať. Nájde sa v nej totiž všetko. Je v nej romantika, tajomno, napätie, akcia.
Moje hodnotenie:

Carrie Ryan – Les kostí

Svet ako ho poznáte je dávno preč. Nezostalo nič len malá kolónia zo všetkých strán obklopená Lesom. Jediné čo máte povinnosť voči kolónií a viera v Boha. Žijete v neustálej obave o svoj život a od istej smrti vás dennodenne delí len pletivo plota. Neviete si predstaviť, že by váš životný priestor vymedzoval plot? Kde prejsť zaň je tabu? Zákaz, ktorého porušenie sa pre vás rovná strate vlastného života?
Vitajte v Marinom svete.
Mary je jednou z obyvateľov kolónie, kde žije spolu so svojou mamou a bratom. Odmala počúva o oceáne a svete za hranicou plota a po tom ako sa aj jej mama dobrovoľne stane jednou zo znesvätených začne o svete mimo kolónie premýšľať čoraz viac. I napriek snahe Sesterstva po ktorého  „ochrannými krídlami“ sa ocitla ju stále viac láka predstava života bez znesvätených na mieste kde to ich prítomnosťou nieje dotknuté. A túži zistiť, čo sa nachádza za Lesom.  Neverí, že sú poslednou baštou živých na svete. A tak, keď sa naskytne príležitosť vydať sa za hranice kolónie musí sa rozhodnúť pre cestu, ktorá ju zavedie k vysnívanému oceánu alebo zostať a čakať na svoj osud.
Mary je hlavnou hrdinkou, ktorá spolu so svojimi priateľmi Harrym, Travisom, Cass, a bratom Jedom s manželkou Beth žijú v kolónií.  S Mary som sa nevedela vôbec stotožniť, ani len sa vcítiť do jej konania. Niekedy som si priala, aby som ju mala po ruke a mohla jej zatriasť hlavou, zakričať „Pred použitím potriasť!“, aby sa spamätala a uvedomila si, že svet sa netočí len okolo nej a jej sna. Niekto si možno povie, že je odvážna no jej správanie skôr pokladám za zmes naivity a nevedomosti než za odvahu. Svojim konaním privádzala všetkých naokolo len do neustáleho nebezpečenstva. Ale Mary mala samozrejme aj svoje svetlé chvíľky a ja ju teda neodsudzujem úplne. Veď nikto nieje bez chyby a ocitnúť v situáciách, v ktorých sa ocitla ona tak skutočne neviem ako by som reagovala. Možno by nad tým krútil niekto hlavou takisto ako ja nad ňou. Ostatné postavy mi tiež nedali veľa príležitostí si ich obľúbiť. Konanie žiadnej alebo nejaký ich prejav na mňa nezapôsobil natoľko výrazne, aby sa zaradila medzi moje obľúbené. 
Priznám sa tematika zombie alebo živých mŕtvych mi nieje veľmi blízka a nezvyknem ju vyhľadávať v žiadnej podobe. I napriek tomu ma kniha Les kostí lákala, aby som si ju prečítala. Kniha vás vtiahne do deja a vy sa razom ocitnete s Mary v kolónií. Príbeh je plný napätia a keď sa aj vyskytne chvíľka pokoja a vy si myslíte, že si snáď vydýchnete o pár riadkov sa všetko zvrtne a nie práve tým najlepším smerom. Ak sa hovorí, že nikdy nieje tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie tak pre túto knihu to platí hádam dvojnásobne.  Ešte som nedržala v rukách knihu pri ktorej by som počas čítania mala tak zvláštne a protichodné pocity ako práve pri Lese kostí. Na jednej strane nepríjemný a znepokojujúci pocit z udalostí v knihe. A na strane druhej si ma táto kniha celkom získala.
Les kostí je prvotinou autorky Carrie Ryan a myslím si, že veľmi vydarenou. U mňa sa hneď zaradil do rebríčku toho najlepšieho čo som v poslednej dobe čítala a za seba môžem túto knihu len odporúčať. Ten kto má rád napätie a akciu si rozhodne príde na svoje. A ak náhodou niekto váha určite by po nej mal siahnuť veď kniha predsa nehryzie 😉

Moje hodnotenie:

Richelle Mead – Vampýrská akademie

Autor: Richelle Mead 
Názov: Vampýrská akademie
Originál názov: Vampire Academy
Počet strán: 280
Rok vydania: 2009
Vydavateľstvo:
Domino

Česká anotácia: Morojská princezna Lissa a její nejlepší kamarádka Rose uprchly ve smrtelném strachu z vampýrské akademie, ale po dvou letech byly vypátrány tajemnými strážci a odvlečeny zpět. Znovu se tak ocitají v obrovském nebezpečí, protože na akademii se mohou pohybovat nebezpeční Strigojové. Ti chtějí Lissu zničit, protože jako jediná dcera urozeného morojského rodu je překážkou jejich plánu na ovládnutí světa vampýrů. Naštěstí je tady ale dhampýrka Rose, v jejichž žilách se smísila krev vampýrů a lidí, takže dokáže zlým Strigojům lépe čelit. V tajemném a ponurém světě akademie ale nebude snadné odolat všem nástrahám a zradám: Lissa bude muset opatrněji využívat svých nadpřirozených schopností, aby nepadla do strigojské pasti, a Rose se musí vzdát velké lásky, aby mohla kamarádku ochránit a za žádných okolností ji nezklamat. Jediné, nač se totiž mohou obě spolehnout, je jejich vzájemné pouto, jejich přátelství…

Na sériu Vampýrska akadémia som čítala kopu pozitívnych ohlasov a tak napriek tomu, že fakt, že táto séria existuje viem už nejakú tú dobu a takisto ako pri Hrách o život som ju obišla takmer bez povšimnutia. Myslela som si, že by ma asi veľmi nezaujala. Ďalší upíry. Toto presne bola moja prvá myšlienka keď som túto knihu našla a povedala som si, že pri takej veľkej mánií okolo upírov čo sa v poslednej dobe rozpútala toto bude len ďalšou knihou, nič čo by ma zaujalo, akýsi šedý priemer. No už po pár riadkoch mi bolo jasné, že žiadna nevydarená kópia Súmraku ma nečaká. Žiadni na slnku sa trblietajúci upíry ani naháňanie veveričiek po lese čoby večera.
Vymyslieť a zobraziť niečo originálne po tuctoch príbehov s rovnakou tematikou dá skutočne zabrať no Richelle Mead sa to predsa len podarilo. Vytvorila nový, neokukaný a natoľko pútavý svet upírov, ktorý Vám nedovolí sa od knihy odtrhnúť. V Richellinom svete sa taktiež upíry delia na tých zlých a dobrých (tí sa však našťastie netvária ako diskogule, keď vyjdú na slnko) ale dokonca aj na živých a nemŕtvych (čo je pre mňa osobne vo svete upírov novinka). 
Strigoji to je skupina nemŕtvych upírov, ktorú by ste asi nechceli stretnúť a keby hej asi by ste sa radšej zahryzli do stromu a tvárili sa ako konár ak by to pomohlo. Sú nebezpeční, neľútostní, krvilační a spravili by si z vás bez zaváhania večeru. Potom tu máme Morojov, ktorí im tak trochu tvoria protipól. Na rozdiel od strigojov sú živí a ovládajú mágiu 4 živlov. Sú mierumilovní a aj keď ovládajú mágiu využívajú ju výsostne na dobré účely (ku ktorým obrana vlastných zadkov pravdepodobne nepatrí). A keďže sa pred strigojmi nevedia (teda skôr nechcú) sami brániť majú vytvorený systém strážcov, ktorými sú dhampíri (spolovice ľudia spolovice upíri). Spolu s morojmi chodia na akadémie (internátne školy), kde sa okrem obyčajného štúdia venujú aj zdokonaľovaniu svojich bojových zručností, a vlastne celkovo príprave na budúcnosť strážcov (svojim pričinením bezbranných) morojov. 
K dhampírom patrí aj hlavná hrdinka Rose (Rosemarie) Hattawayová, z ktorej pohľadu celý príbeh sledujeme. Rose je pre mňa jednou z mála hrdiniek, ktoré pri sebemenšom probléme nezačnú zúfalo pobehovať a hľadať svojho princa, ktorý by ich zachránil. Nie. Rose je z tých hrdiniek, ktoré vodenie za ručičku rozhodne nepotrebujú a dokážu si poradiť aj samé. Je odvážna, silná, občas (no dosť často) arogantná, sarkastická a neodpustí si nepeknú poznámku vo chvíľach keď by asi mala radšej byť ticho no práve celková kombinácia týchto vlastností sa mi na nej páčila.  Jej najlepšou priateľkou je morojka Lissa (Vasilissa) Dragomirová posledná z kráľovského rodu Dragomirov.
Lissa pre mňa nieje postavou, s ktorou by som sa vedela veľmi stotožniť a takisto neviem či by ma Vampýrska akadémia písaná výhradne z jej pohľadu natoľko zaujala ako z pohľadu Rose. Lissa je v tejto knihe v podstate za krehkú kvetinku, ktorá sa nevie o seba veľmi postarať a potrebuje vždy niekoho pri sebe, kto by jej pomáhal.  Napriek tomu ako milo určite pôsobí ja som ju počas čítania mala za labilnú (čo má samozrejme svoj dôvod) a sebeckú, občas na mňa pôsobila aj dosť hlúpo. Avšak neodsudzujem ju úplne ani ju nezatracujem.
Rose a Lissa sa práve vďaka odlišnostiam pováh veľmi dobre navzájom dopĺňajú. Rose má ochranársku povahu voči tým ktorých má rada a obzvlášť voči Lisse a nie len preto, že je (teda ak zmaturuje dosť pravdepodobne bude) jej strážkyňa, najlepšia priateľka ale aj vďaka zvláštnemu putu ktoré medzi sebou majú. Vďaka nemu Rose cíti pocity Lissy, vie či jej hrozí nebezpečenstvo vo chvíli, keď s ňou práve nieje a taktiež sa jej dokáže dostať do hlavy čím nám autorka občas poskytla pohľad aj zo strany Lissy, čo knižku ozvláštnilo.  

A keď som si obľúbila Rose a Lissu bolo takmer nemožné neobľúbiť si aj mužskú časť postáv.  Prvý s kým máme tú česť je dhampír Dimitri Belikov, jeden zo strážcov, ktorí priviedli Lissu a Rose späť na Akadémiu sv. Vladimíra po tom čo odtiaľ utiekli a po návrate trénuje s Rose, aby dobehla zameškané. Je jedným z najrešpektovanejších strážcov. Je odvážny, statočný a hĺbavý. Berie svoju prácu veľmi vážne a vždy kladie potreby morojov na prvé miesto. Ale je to správne? Postupne vďaka času strávenému s Rose si uvedomí, že to možno až tak veľmi pravda nieje aj keď sa to celkom dobre snaží popierať. Dimitri sa hneď od začiatku stal jednou z mojich najobľúbenejších mužských postáv, a to práve vďaka svojmu správaniu, názorom a postojom. Po všetkých tých násťročných hrdinoch je tu konečne zrelý muž. 

Potom tu máme Christiana Ozeru moroja z jedného z kráľovských rodov. No pre čin, ktorý vykonali jeho rodičia sa jeho rodiny a jeho samého každý stráni. Práve kvôli odstupu, ktorý si aj on sám drží voči ostatným na škole pôsobí dojmom záhadného, zlého chlapca. No je skutočne taký? Lissa a aj Rose samé čoskoro zistia, že nie každý je taký, akým sa zdá byť na prvý pohľad a takisto nemusí byť každý tým za koho sa vydáva. 

 

Po prečítaní sa u mňa Vampýrska akadémia hneď zaradila medzi moje najobľúbenejšie knihy. Má všetko čo má kniha mať, aby čitateľa zaujala. Skvelé postavy, humor, láska (nečakajte však nijaké presladené scény ala Stephenie Meyerová), zvraty. Toto všetko popretkávané v pisateľskom štýle Richelle Mead vám jednoducho nedovolí položiť knihu skôr ako prečítate poslednú vetu. A i potom budete chcieť čítať viac. No keďže má táto séria šesť kníh je sa na čo tešiť.

Moje hodnotenie:

Suzanne Collins – Hry o život

Autor: Suzanne Collins
Názov: Hry o život
Originál názov: Hunger games
Počet strán: 272
Rok vydania: 2009
Vydavateľstvo: IKAR

Anotácia: Na troskách bývalej Severnej Ameriky vyrástol Panem ovládaný bohatým Sídlom, ktoré obklopuje dvanásť chudobných obvodov. Sídlo vládne železnou päsťou a svoju moc dokazuje okrem iného tým, že si raz do roka vezme z každého obvodu jedného chlapca a jedno dievča vo veku od dvanásť do osemnásť rokov, aby sa zúčastnili na Hrách o život a pred zrakmi televíznych divákov bojovali na život a na smrť. Šestnásťročná Katniss Everdeenová žije sama so svojou mamou a mladšou sestrou, o otca prišla pred rokmi pri banskom nešťastí. Keď nastúpi ako súťažiaca do hier namiesto milovanej sestričky, zdá sa, že si zvolila smrť. To však pre ňu nie je nič nové – boj o prežitie je súčasťou jej života od útleho detstva. Je rozhodnutá vrátiť sa domov, ale ak má zvíťaziť, musí potlačiť hlas svedomia a zničiť ostatných dvadsaťtri protivníkov. Hry o život sú románom plným napätia, dobrodružstva aj lásky, a hoci dej sa odohráva v budúcnosti, dajú sa v ňom nájsť znepokojivé podobnosti zo života v súčasnosti.


Hry o život som si všimla už dosť dávno no dajako som tejto knihe nevenovala veľkú pozornosť. Do čítania som sa pustila až teraz (áno ja viem hanba mi) na odporúčanie, že sa mi určite bude páčiť. Je len málo kníh, ktoré ma tak vtiahli do deja, že som ich nevedela prestať čítať a presne toto sa mi stalo pri Hrách o život.

Autorka nás vo svojej knihe zaviedla do dystopického sveta krajiny Panem, ktorú tvorí bohaté Sídlo a dvanásť o poznanie chudobnejších obvodov, ktoré ho obklopujú. Kedysi mal však Panem až 13 obvodov, ktoré sa vzbúrili proti vláde Sídla. No to však ich odpor tvrdo potlačilo a na výstrahu zrovnalo 13. obvod zo zemou. To však nestačilo. A tak každoročne od tejto udalosti sa v každom z 12. zostávajúcich obvodov vyberie jedno dievča a chlapec vo veku od 12 do 18 rokov, aby sa zúčastnili Hier o život, ktoré sú taktiež demonštráciou moci Sídla nad celým Panemom. Víťazom však môže byť iba jeden. Kto chce vyhrať musí poraziť všetkých ostatných. Aby porazil všetkých ostatných musí ich zabiť.

Hry o život pripomínajú akúsi modernú verziu gladiátorských zápasov starovekého Ríma, ktoré slúžili na pobavenie vyššej vrstvy vtedajšej spoločnosti. Ani neviem čo ma v prvom momente zarazilo viac, či predstava detí bojujúcich na život a na smrť alebo spoločnosť, ktorá sa na to dokáže pozerať ba čo viac celkom dobre sa na tom zabávať. Takisto nájdeme aj istú podobnosť s gréckym mýtom o Minotaurovi, v ktorom mu ako daň za smrť syna kráľa Kréty v bitke proti Aténam každý rok privádzali na Krétu sedem mladých Aténčanov a sedem panien, ktorých postupne všetkých zabil. Aj keď v knihe nenájdeme monštrum, ktoré sa ich snaží pozabíjať. Ale podľa mňa možno istým spôsobom zaň pokladať Sídlo či celý systém.

Dejom nás prevádza Katniss Everdeenová, ktorá žije so svojou matkou a mladšou sestrou Prim v 12. obvode Panemu, Sloji.  Po smrti otca, ktorý zahynul v bani jej mama upadla do depresie a tak na pleciach Katniss zostala starosť o domácnosť a mladšiu sestru Prim. A i napriek hrozbe trestu sa každodenne vydáva loviť do lesa, aby zabezpečila svojej rodine akú takú obživu.

Katniss je pre mňa konečne hrdinkou, ktorá sa nielen vie postarať o seba ale dokonca sa stará o celú svoju rodinu, neutápa sa v ľútosti ani nieje jej hlavným problémom, čakanie na osudovú lásku na prvý pohľad ako nájdeme v poslednej dobe v takmer v každej knihe.

Ako sa blíži deň losovania do Hier o život narastá v nej obava, že by to mohla byť práve ona koho vyberú no nie pre akési detinské dôvody. Má strach, čo bude s jej sestrou a mamou no takisto sa obáva o svoju sestru, pretože sa prvýkrát zúčastní losovania. Keď ju vyberú neváha sa dobrovoľne ponúknuť ako náhradníčka za svoju mladšiu sestru. Ďalším vylosovaním je Peeta Mellark, syn pekára v Sloji. Hneď nato obaja spolu s Haymitchom, víťazom Hier spred niekoľkých rokov a zároveň ich mentorom odchádzajú aby sa pridali k ďalším vyvoleným v Sídle, kde sa začne kolotoč príprav na samotné Hry.

Akonáhle sa ocitnú v aréne začína sa  tá správna akcia. Mnohí z nás by si isto povedali akú šancu môžu mať proti 23 ďalším hráčom, možno by ich prepadlo zúfalstvo či beznádej. No Katniss sa nevzdáva pretože ju ženie túžba dostať sa domov a chce splniť sľub ktorý dala sestre skôr ako odišla do Sídla. Je odvážna a ukáže sa ako bojovníčka, ktorá sa čoskoro stane pre hráčov viac ako vyrovnaným súperom.  

Kniha je písaná v prvej osobe, čo sa niekomu môže pozdávať, niekomu zasa nie. Čo sa mňa týka vďaka pohľadu prvej osoby som sa do diania v knihe vedela omnoho viac vžiť ako keby bola písaná v osobe tretej.
Suzanne Collinsová dala do tejto útlej knižky hádam všetko čo pútavý príbeh má mať. Strhujúci dej, akciu,  postavy, ktoré zaujmú. Nestane sa vám, že by vás začala nudiť práve naopak. Ja som túto knihu nevedela prestať čítať. Občas som si priala aby mala viac strán. A keď som tejto knihe zo začiatku nevenovala pozornosť skutočne som robila chybu pretože teraz sa neviem dočkať, kedy sa mi do rúk dostanú jej dve pokračovania.

Moje hodnotenie:

Michael Koryta – Studená rieka

Autor: Michael Koryta
Názov: Studená rieka
Originál názov: So cold the river
Počet strán: 360
Rok vydania: 2011
Vydavateľstvo: IKAR

Anotácia: Eric Shaw žije život, aký nechcel. Ešte donedávna bol úspešným hollywoodskym kameramanom, a dnes zarába smiešne sumy za výrobu spomienkových rodinných videoklipov o zosnulých. Nečudo, že keď mu Alyssa Bradfordová ponúkne luxusný honorár, ak nakrúti dokument o Campbellovi Bradfordovi, jej bohatom svokrovi ležiacom na smrteľnej posteli, Eric sa chopí šance. V meste, kde Bradford vyrástol, Eric objavuje magické dejiny: nádherný hotel, kde sa kedysi stretávali štátnici, športové hviezdy i mafiáni. Dnes je hotel obnovený do pôvodnej krásy a uchvacuje návštevníkov. No Eric už niekoľko hodín po príchode zažije šok – prejavia sa uňho silné halucinácie. Vidí prízraky? Hovorí mu toto miesto niečo, čo iným nikdy neprezradilo? Zdá sa, že v tomto zvláštnom údolí sa k životu neprebudil iba hotel, ale aj niečo iné – zabudnuté ľudské zlo, ktoré sa nezastaví pred ničím, aby získalo dávnu slávu. K tomu sa pripoja ničivé prírodné živly a vypukne strhujúca dráma plná napätia a zvratov.


Fascinujúci mysteriózny príbeh v ktorom ožíva zabudnuté ľudské zlo áno toto všetko a možno aj čosi viac je knižka Studená rieka od Michaela Korytu. Nenájdeme v nej však len jeden žáner. V tejto nie veľmi hrubej knižke sa spájajú prvky trileru, hororu i detektívky.
Sledujeme príbeh Erica Shawa, kameramana, ktorý sa po neúspechu v Hollywoode zaoberá tvorbou spomienkových videí a dokumentov pre rodiny zosnulých. Po jednom takomto videu si ho najme Alyssa Bradfordová, aby nakrútil dokument o živote jej svokra Campbella Bradforda, ktorý zomiera v nemocnici. Eric ponuku prijme no ani netuší, že táto hoci nadštandardne zaplatená práca vôbec nebude ako tie doteraz. A to čo bude nasledovať by ho iste ani len vo sne nenapadlo. Prichádza do mesta, kde vyrastal a odkiaľ aj napokon utiekol Alyssin svokor Campbell. Po čase ho však začnú sužovať ukrutné bolesti hlavy. Eric začne vidieť veci, ktoré nik iný okrem neho nevidí a začne pochybovať o svojom vlastnom zdravom rozume. Prelínajú sa spôsobom , že sama som miestami nevedela, či to, čo sa v knihe deje a čo Eric vidí je skutočné alebo sú to výmysly či útržky minulosti, ktorá sa v meste pred viac ako desiatkami rokov odohrala. Púšťa sa do práce na dokumente no čim ďalej tým viac odkrýva minulosť, ktorá bola dlho pochovaná. No a minulosťou prichádza aj čosi čo sa už nikdy vrátiť nemalo.  
Kniha je písaná veľmi pútavým štýlom, kto má rád knižky tohto rázu by po nej isto mal siahnuť. Mňa zaujala natoľko, že som mala veľký problém ju odložiť a stranu za stranou som bola stále viac zvedavá a čakala na rozuzlenie celého príbehu. Autor nás do samého konca drží v napätí a vlastne až na posledných stránkach zistíme ako všetko čo sa v minulosti, ktorá bola na pozadí tohto príbehu (nie však v úzadí) a výrazne ovplyvnila prítomnosť, odohralo. Studená rieka je prvou no zaujala ma natoľko, že dúfam nebude ani poslednou, ktorá sa mi od Michaela Korytu dostane do rúk.

Moje hodnotenie: