Archívy kategórií: recenzie

Sofia Vitalle – Seduktor: Pred osudom neutečieš

Autor: Sofia Vitalle
Počet strán: 296
Rok vydania: 2013
Vydavateľstvo: IKAR

Anotácia: Po päťsto rokoch sa znova začal ten kolobeh. Znova sa začal lov. Lov, v ktorom môže vyhrať len jeden. Seduktor, Pokušiteľ, Zvodca hriešnikov. Jeho úlohou je poslať sedem nevinných duší do zatratenia. Je rozhodnutý urobiť to za každú cenu. Odmenou preňho má byť dávno stratená sloboda. Do cesty mu však vstúpi neznámy cudzinec, ktorý so sebou prinesie pochybnosti. Otázky, na ktoré nikdy nedostal odpovede, sa okolo neho začnú vznášať ako búrkové mračná. Zatúži po pravde. Pravda však prináša nevídané odhalenie. Zlomí ho to poznanie – alebo posilní? Dokáže odolať pokušeniu?

Po knihe Seduktor od Sofie Vitalle som siahla z čírej zvedavosti a preto, že slovenské knihy v poslednej dobe tak trochu viac vyhľadávam no a táto znela už podľa anotácie zaujímavo tak som si povedala prečo ju neskúsiť?

Kniha už podľa anotácie sľubovala vcelku zaujímavý zážitok, námet v našich končinách doteraz nevyužitý. Je pravda, že príbeh alebo teda jeho námet je originálny a osobne som na podobný nenarazila ale…bohužiaľ je tu ale, ktoré mi bránilo aby som knihu ohodnotila na výbornú.

Už od začiatku mi na knihe dačo jednoducho nesedelo. Nevedela som si pomôcť ale pokušiteľ alias Seduktor (kto toto vymyslel?) mi jednoducho nesadol jeho neustále, permanentné a niekedy už parádne otravné úškrny mi liezli nanajvýš na nervy nehovoriac o mojom pocite (ktorý ma neopúšťal prvých niekoľko kapitol), že čítam to isté dokola len so zmenou mien a prostredia.

Zvodca hriešnikov, ktorý musí poslať sedem nevinných duší do zatratenia – originálne, zaujímavé ale…a zasa sme pri tom ale, ktoré ma sprevádzalo celou knihou. Sedem duší to si predsa pýta niečo originálne, čo ich pošle do „horúcich pekiel“. A tak prečo nepoužiť sedem smrteľných hriechov. Nápad vskutku zaujímavý no jeho prevedenie je tým ďalším ale teda ďalšou výtkou tomuto dielku.

„… nemôžeš ujsť, pred osudom neutečieš, nedá sa ujsť a ani ty neunikneš…“

Možno to chápem zle ak hej tak ma to mrzí no asi s tým nič nenarobím pretože je to môj pocit ale neviem si predstaviť, že jednorazovým previnením sa voči siedmym kapitálnym hriechom je duša odsúdená na zatratenie, skutočne nie. Vždy som to brala ako ich sústavné porušovanie nie dajaký chvíľkový poklesok. Viete si predstaviť, že ja jedinú myšlienku závisti by ste získali jednosmerný lístok smer večné zatratenie? Úprimne, koľko by nás tu ostalo…žeby nik?

No samozrejme, kniha nie je až taká zatratenia hodná ako spomínané duše. Príbeh bol ako som takisto spomínala originálny a osobne sa mi páčil teda ak nerátam prvé približne dve tretiny knihy pri ktorých som sa pýtala kedy sa to rozbehne. Trvalo to dlho no dočkala som sa a vtedy ma kniha skutočne bavila a ja som ju hltala, obracala stranu za stranou snažiac sa zistiť viac.

Kým samotná hlavná postava Seduktora ma tak mierne, občas viac otravovala postavu ďalšieho padlého (alebo čím vlastne je) Caima som fakt žrala. Tento „amigo“ ma dostal neviem čím asi to bolo skrátka jeho celkovým vystupovaním ale ja som si túto postavu neskutočne obľúbila uvidíme ako to bude s mojimi sympatiami ďalej, či si ich udrží a ktovie možno aj Seduktora vezmem na milosť.

Autorská dvojica nechala na záver knihy veľa nevypovedaného, veľa načatého, proste niektoré esá v rukáve sa rozhodli si nechať do ďalšej knihy a i keď začiatok Seduktora bol pre mňa trochu slabý, záver bol skvelý a som naozaj zvedavá, čo na nás autorky ešte vybalia.

Moje hodnotenie:

Gabriele Amorth – Posledný exorcista

Autor: Gabriele Amorth
Originál názov: L’ultimo esorcista
Počet strán: 244
Rok vydania: 2012
Vydavateľstvo: Don Bosco

Anotácia: Páter Amorth v dlhom rozprávaní upozorňuje na hroznú skutočnosť: Po viac ako 160 000 vykonaných exorcizmoch rozpráva najváženejší exorcista Katolíckej cirkvi o svojom dlhom zápase proti satanovi. Pri otvorenom rozhovore vychádzajú na povrch znepokojujúce podrobnosti: satan prebýva vo Vatikáne; mágia, špiritizmus a povery stoja za vraždou rehoľnej sestry; fenomén počtu posadnutých detí rastie; zápas proti zlu, ktorý sa začal pri vzniku sveta, bude trvať až do konca vekov a my sa nachádzame už pred poslednou bitkou. Páter Amorth v dlhom rozprávaní upozorňuje na hroznú skutočnosť: Cirkev už viac neverí v existenciu diabla, biskupi nemenujú nových exorcistov vo svojich diecézach a niet viac mladých kňazov, ktorí by boli ochotní naučiť sa náuku a prax oslobodenia duší. Posledný vatikánsky exorcista nemá nasledovníkov, ale pole zápasu proti temným silám nemôže zostať opustené.

Po knihe Rituál  od Matta Baglia som sa rozhodla siahnuť po ďalšej knihe, ktorá sa zaoberá témou exorcizmu, tento krát je to kniha od jedného z najváženejších exorcistov Katolíckej cirkvi – pátra Gabriela Amortha, ktorý sa v knihe Rituál taktiež spomína.

„Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral.“

(1 Pt 5, 8-9)

Posledný exorcista je kniha plná skutočných príbehov a skúseností pátra Amortha čoby exorcistu ako aj udalostí, v ktorých diabol hral významnú úlohu. Podaktorí si možno povedia, že niektoré udalosti v knihe sú smiešne a už vonkoncom nemôžu byť reálne no ja im verím. Každému  jednému stretu pátra Amortha s diablom, každému exorcizmu i nenávistnému pohľadu ľudí pod vplyvom démonov.

Pri knihách ako je táto si uvedomujem aký obrovský vplyv na svet má diabol akú „skvelú“ prácu odvádza, všetky nepokoje vraždy, zloba všetko je jeho majstrovským plánom ako ľudí dostať čo najďalej zo správnej cesty, zviesť ich na cestu ktorá vedie priamo do zatratenia.

Páter Amorth zvádza každodenný boj s kniežaťom tohto sveta, otcom lži – samotným diablom. Pri jeho skúsenostiach s týmto zápasom, ktoré sú opisované v knihe mi často krát behal mráz po chrbte, nemo som hľadela na stránky a nechápala ako je také niečo možné no verila som tomu, že je to skutočné. Je rozdiel vidieť film, kde je vám diabol predostretý ako akási komická postava prípadne rohatá figúrka, ktorá má od reality veľmi ďaleko a sledovať ako prehovára ústami ľudí, ktorých posadne, vidieť nenávistné pohľady, ktoré patria bytosti zo samotného pekla a nie človeku. Už len z opisov v knihe ma striasalo takže si neviem predstaviť aké to musí byť ak ste niečoho takého priamym účastníkom.

No neboli to len strach, zdesenie, ľútosť,  ktoré som cítila počas čítania ale aj nádej. Nádej, že nie sme diablovi ponechaní napospas. I keď sme ním pokúšaní, trápení a niektorí i posadnutí nie sme sami. Nikdy nie sme sami, Boh nás neopúšťa a aj z trápenia, ktoré môžeme prežívať môže vzísť niečo, čo nás posunie ďalej bližšie k tej správnej ceste.

Toto všetko táto útla knižka obsahuje, skutočné udalosti, skúsenosti exorcistu zápasiaceho so samotným zlom, ukážky vplyvu diabla na náš svet, ktoré si možno ani neuvedomujeme no nie je to práve jeho víťazstvo? Vplývať na nás nebadane aby sme si ani neuvedomili, že to čo nás ovplyvňuje je zlo? Knihu môžem len a len odporúčať tým ktorých táto téma zaujíma a ja osobne si asi nájdem aj ďalšie knihy pátra Amortha.

Moje hodnotenie:

Guillermo del Toro, Chuck Hogan – Večná noc (Upírska trilógia #3)

Autor: Guillermo del Toro, Chuck Hogan
Originál názov: The Night Eternal
Počet strán: 304
Rok vydania: 2012
Vydavateľstvo: IKAR

Anotácia: Od vypuknutia upírskej nákazy prešli dva roky. Svet sa navždy zmenil. Na zemi vládne nukleárna zima, bledé slnečné lúče sotva preniknú cez hrubú vrstvu tmavých mračien, aj to iba na dve hodiny denne. Planétu ovládajú nemŕtve monštrá, ľudská populácia je drasticky zredukovaná a veľkú časť z tých, čo prežili, chovajú upíri ako dobytok na krv v špeciálnych farmách. Budúcnosť ľudstva leží v rukách vyčerpanej skupinky vzbúrencov a Quinlana, napolo upíra, napolo človeka. Duchovný vodca odporu Ephraim Goodweather bojuje aj o život svojho syna Zacharyho, s ktorým má zlovestný Majster diabolský plán. S blížiacim sa okamihom konečného rozhodnutia sa ukáže, či je naozaj medzi vzbúrencami zradca a kto je ochotný vyčistiť od pliagy zem aj za cenu vlastného života.

RECENZIA MÔŽE OBSAHOVAŤ SPOILERY Z PREDCHÁDZAJÚCICH ČASTÍ

Ocitáme sa vo svete zničenom jadrovými výbuchmi, dva roky po rozpútaní upírskej nákazy. Vo svete, ktorému vládne nukleárna zima a upíry na čele s Majstrom. Ocitáme sa v bezútešnom svete knihy Večná noc, ktorá je treťou a zároveň záverečnou časťou Upírskej série od Guillerma del Tora a Chucka Hogana.

Skupina rebelov z predchádzajúcich dvoch kníh pokračuje vo svojom boji s vodcom upírov – Majstrom. Snažia sa zvrátiť nadvládu upírov nad Zemou avšak to je skutočnosť, ktorá sa dá zmeniť len ťažko. Svet sa zmenil. Slnečné svetlo na povrch zeme preniká len na niekoľko hodín denne, po celom svete vznikli tábory až nápadne sa podobajúce na koncentračné tábory z obdobia druhej svetovej vojny, v ktorých sú ľudia chovaní ako dobytok a využívaní len na jediné – krv.

Kým v prvej i druhej knihe mi sadli všetky postavy a bola som nanajvýš spokojná s ich počínaním tu som mala drobné výhrady. Doktor Ephraim Goodweather je prvý na rane, ktorého sa tieto výčitky týkajú. Oddelil sa od skupiny a utápa sa v sebaľútosti nad stratou svojho syna Zacka, ktorého uniesla jeho matka – premenená na upíra. Kým v predchádzajúcich knihách som ho mala rada tu som mala sto chutí mu jednu vylepiť, aby sa spamätal prestal sa umárať a jednoducho niečo robil, hocičo pretože tá sebaľútosť a tie depresívne výlevy ma nanajvýš otravovali.

Ďalším v poradí je Zack Goodweather (no asi to je v rodine), ktorého som takisto ako jeho drahého otecka mala chuť kopnúť do členka. Dobre chápem, že nemôže byť rovnaký ako pre dvomi rokmi hlavne za okolností, ktoré na to mali výrazný vplyv – bez otca, s mamou si veľa nepotrkoce a jeho takmer jedinou schopnou spoločnosťou je Majster. No i napriek tomu sa mi zmena v Zackovom správaní absolútne nepáčila, tváril sa ako princ, čo v ňom Majster výrazne podporoval, dostal všetko, čo chcel presne toto všetko sú veci, ktoré vás isto dokážu zmeniť, no k dobrému to nie je a možno bol Zack jednoducho zmätený no mne i tak nesympatický.

Samozrejme je tu postava, na ktorú jednoducho v tejto sérií nedám dopustiť a tou je Quinlan. Quinlan je síce upír no hádam nikto netúži zničiť Majstra tak veľmi ako on. Má na to samozrejme pádny dôvod. Neobjavoval sa síce v knihe tak často ako by som chcela no zakaždým to stálo za to. Mám pocit, že nebyť jeho zásahu v niektorých situáciách tak žiadna skupina rebelov už neexistuje a Majster si užíva svoj triumf.

Samozrejme, že sú tu aj ďalší členovia odporu, ktorých osud mi nebol ľahostajný, či už to bola Nora, Fet alebo Gus všetci sa snažili a po pravde dreli omnoho viac ako Eph, ktorého dôvody na absolútnu nečinnosť som už spomínala.

Nedá mi nespomenúť časti knihy, ktoré som si obzvlášť užívala. Týmito časťami bolo každé Intermezzo. Každé jedno poodhaľovalo pozadie celého príbehu, ktorý siahal dokonca až do biblických čias.

Autorská dvojica Guillermo Del Toro a Chuck Hogan touto knihou dokázali bravúrne uzavrieť celú Upírsku trilógiu a ja len skladám pomyselný klobúk, pretože odhalenia, ktoré si pre nás pripravili do poslednej knihy som skutočne nečakala a sledovala som ich s otvorenými ústami. I keď náznaky niektorých skutočností boli badateľné už v knihe druhej jednoducho som im neprikladala dôležitosť pretože mi prišli tak trochu absurdné no v konečnom dôsledku boli v tomto príbehu veľmi reálne.

Kniha Večná noc je po zvážení všetkých kladov a záporov brilantným ukončením upírskej série z pera Guillerma Del Tora a Chucka Hogana. Je knihou so skvelo premysleným príbehom, ktorý po všetkých stránkach ulahodil mojej čitateľskej duši a knihou, ktorú som doslova hltala, dychtivo čítala stranu za stranou a čakala na záver, ktorý ma totálne šokoval. Autorom pripisujem plusový bod a vám, ktorí máte dosť romantických upírov a považujete upírov skôr za krvilačné príšery túto sériu odporúčam.

Moje hodnotenie:

Tosca Lee – Démon: Memoáre

Autor: Tosca Lee
Originál názov: Demon: A Memoir
Počet strán: 288
Rok vydania: 2012
Vydavateľstvo: Kumran

Anotácia: Jeden večer všetko zmení. Po nedávnom rozvode Clay zápasí s pocitom bezcieľnosti a depresie. Práca redaktora v malom bostonskom vydavateľstve ho už neuspokojuje, byt má zariadený len provizórne a jeho životu chýba zmysel – až kým ho jedného večera nevyhľadá Lucián. Jednoduché slová: Porozprávam ti svoj príbeh a ty ho napíšeš a vydáš, obrátia jeho život hore nohami. To, čo sa začína ako záhada, sa čoskoro zmení na chaotickú posadnutosť, keď sa Clay pokúša poskladať si Luciánov temný príbeh lásky, túžby a milosti – len aby zistil, že démonov príbeh sa stal jeho vlastným príbehom. A potom už záleží len na jedinom: ako sa príbeh skončí.

Tu povedal Boh: „Buď svetlo! a bolo svetlo. Takto znejú jedny z prvých slov knihy Genezis, úvodnej knihy Biblie. Avšak, čo bolo skôr ako nad našimi hlavami Elohim zažal žiarovku, ktorá preťala dovtedajšiu tmu? Čo bolo predtým ako sme sa na scéne objavili my – ľudia?

Kniha sa však nezačína týmto momentom ani udalosťami, ktoré mu predchádzali ale v súčasnosti. Je vyrozprávaný z pohľadu Claya, redaktora v bostonskom vydavateľstve. Clay je sklamaný životom. Snaží sa vyrovnať s rozvodom so svojou manželkou Aubrey. Život je preňho potácanie sa medzi depresiou, hľadaním cesty, zmyslu svojej existencie a naplnením v práci, ktorá však žiadne neprináša. Všetko sa zmení, keď do jeho života vstúpi záhadný Lucián, ktorý mu dá jednoduchú ponuku alebo možno nariadenie.

„Porozprávam ti svoj príbeh a ty ho napíšeš a vydáš.“

Spočiatku ho Clay považuje za spisovateľa, ktorý sa chce ľahko a rýchlo dostať k vydaniu svojej knihy no postupne zisťuje, že pravda je niekde inde a Lucián nie je človek.

Lucián je totiž padlý anjel – démon a to, čo sa rozhodol Clayovi rozpovedať je jeho životný príbeh, jeho memoáre. Lucián pôsobí sympaticky má charizmu no netreba zabúdať, že je démon a ako taký nenávidí hlinenú rasu čiže nás ľudí (clay – hlina), čo dal v knihe neraz jasne najavo.

Luciánov príbeh začína v Edene ešte pred tým ako sme sa na scéne objavili my. Ocitáme sa medzi anjelmi, ktorí boli v tej chvíli dobrí, verní Elovi i Lucifer, bol dobrý a uvedomoval si svoje postavenie medzi anjelmi. Ako sa vraví pýcha predchádza pád a tak bol Lucifer spolu s anjelmi, ktorý sa ho rozhodli uctievať ako boha zvrhnutý a Bohom zatratení. Od tohto okamihu príbehu môžeme sledovať ako démoni sledujú každý Elov krok, prostredníctvom Luciána môžeme takmer vžiť do toho, čo cítil on. Avšak po smútku nad svojimi anjelmi sa El rozhodol vyriecť známe – buď svetlo a vytvoriť Eden nanovo a stvoriť niečo nové niečo čo s obdivom sledovali aj padlí anjeli. Stvoril zem, faunu. flóru a na prekvapenie padlých vdýchol do hliny život a bol tu prvý človek – Adam. Tu sa začína zášť voči hlinenej rase.

Démoni sa správali ako prvorodené deti, ktorým pribudol nový súrodenec a rodičia im v tom momente začnú venovať menej pozornosti. Žiarlia, závidia, nenávidia, hľadajú čím by ľudí v Elových očiach znehodnotili.

„Dovoľ, aby som ti niečo povedal: Ospravedlnenia sú smiešne. V polovici  prípadov sú  neúprimné. A aj vtedy, keď nie sú, to, čo raz urobíš, sa už  ničím nedá odčiniť.“

Prostredníctvom Luciánovho rozprávania prechádzame tými najdôležitejšími udalosťami nielen kresťanstva ale i samotných dejín. Avšak kým zo začiatku bol príbeh pokojne rozpovedaný ako strany pribúdali dej sa stupňoval príbeh bol útržkovitý a najväčšej obete Boha vo vzťahu k ľudom sa venuje veľmi málo a unáhlene, čo mi bolo tak trochu ľúto.

Musím sa priznať, že som sa pri tejto knihe neubránila ani slzám. Ale nie slzám ľútosti to vonkoncom nie. Kniha ma primäla zamyslieť sa a uvedomiť si aké neskutočné šťastie my – hlinená rasa máme. Aké obrovské šťastie a milosť nás sprevádza i keď si to sami veľakrát neuvedomujeme. Anjeli sklamali Ela a boli zatratení, zavrhnutí, no my? Zrádzame ho neustále – vedome, nevedome, klameme, staviame sa mu chrbtom a on nám i tak trpezlivo všetko odpúšťa neodvráti sa od nás tak ako to čakala légia v príbehu. Myslím, že Luciánov príbeh, ktorý sa postupne stal príbehom Claya môže byť v konečnom dôsledku o ktoromkoľvek z nás.

Príbeh stvorenia alebo pád Lucifera a jeho anjelov? Táto téma už bola toľkokrát prezentovaná, až by sa dalo povedať, že nič nové sa k nej nedá vymyslieť. Tosca Lee však tému i tak podala z celkom nového uhla pohľadu. Z pohľadu padlého anjela. Bolo zaujímavé sledovať, ako udalosti predchádzajúce ale i nasledujúce po stvorení brali padlí.

Kniha Démon: Memoáre nie je len taká obyčajná kniha. Je knihou, ktorá vás donúti sa zamyslieť myšlienky na ňu vás neopustia ani po dočítaní. Neľutujem ani sekundu času strávenú nad jej čítaním pretože ma primäla zamyslieť sa nad vecami, ktoré som brala temer ako samozrejmé neuvedomujúc si akým úžasným darom sú. Čo sa týka autorky, určite siahnem i po jej ďalších knihách a už teraz sa na ne veľmi teším.

Moje hodnotenie:

Matt Baglio – Rituál

Autor: Matt Baglio
Originál názov: The Rite: The Making of a Modern Exorcist
Počet strán: 224
Rok vydania: 2012
Vydavateľstvo: Motýľ

Anotácia: Otec Gary Thomas pracoval ako kňaz v diecéze San José v Kalifornii, keď ho na žiadosť biskupa vyslali do Ríma, aby na Vatikánskej univerzite absolvoval niekoľkomesačný kurz exorcizmu. Spočiatku bol ovplyvnený jeho tradičným a skresleným chápaním, no práve v Ríme, ako učeník skúseného talianskeho exorcistu, otca Carmineho, spoznal temnejšiu stránku katolíckej viery a na vlastné oči uvidel zápas dobra a zla. Autor knihy, taliansky novinár Matt Baglio, bol v kontakte s otcom Garym po celý čas jeho pobytu v Ríme a prostredníctvom jeho pozoruhodného príbehu ukazuje, že posadnutie démonmi i samotným diablom nie je iba pozostatok starodávnej minulosti, ale aj dnes naháňa hrôzu v živote mnohých ľudí. Obom mužom, otcovi Garymu aj novinárovi Bagliovi, Rituál zmenil život. Otec Gary duchovne ešte viac vyrástol, čo posilnilo jeho túžbu pomáhať svojim veriacim, a Baglio v sebe opäť našiel stratenú vieru.

Po knihe Rituál od Matta Baglia som siahla z čistej zvedavosti keďže ma celkovo téma, ktorej sa kniha venuje zaujíma a rada ju vyhľadávam aj vo filmovej podobe. V knižnici ju už mám nejakú dobu no k jej čítaniu som sa dostala len teraz – sama neviem prečo tak neskoro pretože ma úplne dostala.

Rituál nie je tak celkom typický román. Ak si myslíte, že sa v knihe objaví človek posadnutý démonom a hlavná postava bude počas knihy démona vyháňať a v závere sa dočkáme akého si veľkého finále v podobe boja kňaza s dotyčným démonom sklamem vás. Táto kniha na mňa skôr pôsobila dokumentárnym charakterom – čo by možno niektorým vadilo no ja osobne som si tento štýl v knihe zamilovala.

V príbehu sleduje osobu kňaza Garyho Thomasa, ktorý je biskupom poslaný na kurz alebo školenie, aby sa stal exorcistom a tak sa ocitá v Ríme. Takisto ako mnoho iných kňazov jeho pohľad na vec je skeptický, skreslený a ovplyvnený modernou kultúrou. Avšak čoskoro počas kurzu a pri spolupráci s otcom Carminem zistí, že to čo vidíme vo filmoch je len slabým odvarom toho, čo sa pri niektorých exorcizmoch skutočne deje a diabol nie je len smiešnou figúrkou, z ktorej sa vo filmoch môžeme smiať alebo mu fandiť.

„Tam, kde viera upadá, rastie poverčivosť.“

Musím sa priznať, že táto kniha mi v niektorých pasážach naháňala strach, po chrbte mi behal mráz z predstavy, že opisované situácie sa skutočne dejú.  Bolo mi odporučené, aby som knihu radšej čítala iba po svetle teda cez deň.  Myslela som si, že to je trošku prehnané veď je to len kniha no keď som sa do nej začítala bolo mi jasné, že bola dobre mienená a ja som sa jej držala pretože, fúú niektoré zo situácií v knihe by som asi v noci nedala.

Ako som spomínala vyššie predstava niektorých ľudí o exorcizme je značne skreslená dnešnou kultúrou a tým. čo nám podsúvajú tvorcovia filmov a seriálov. V jednom nemenovanom seriáli je exorcizmus prezentovaný ako niečo jednoduché, niečo čo vám aj s cestou zaberie asi 5 minút ak nie  menej a samozrejme ho zvládne absolútne každý, kto ako tak zvládne čítanie v latinčine. Síce som vedela, že takýmto štýlom to isto nefunguje no nevedela som, čo všetko exorcizmus zahŕňa. Táto kniha mi na túto problematiku dala nový pohľad. Zistila som, že exorcizmus je zdĺhavejší proces a nie je len o poslaní démona tam kam patrí.

Kniha Rituál sa v roku 2011 dočkala aj svojej filmovej adaptácie (v hlavnej úlohe s Anthony Hopkinsom), v ktorej síce sú určité odlišnosti v porovnaní s knihou no i tak bol tento film pútavý a desivý hádam rovnako ako samotná kniha.

Príbeh otca Garyho vyrozprávaný v tejto knihe ponúka nový, zaujímavý a pútavý pohľad na život exorcistov, ich prácu ktorá je skôr ich poslaním.  Ak vás zaujíma téma vyháňania démonov a rôzne nielen náboženské hľadiská na samotné posadnutie zlým duchom táto kniha vás isto zaujme.

Trailer:
(na vlastné riziko :D)

Moje hodnotenie:

Katarína Revická – Vlci z Aljašky

Autor: Katarína Revická
Názov: Vlci z Aljašky
Počet strán: 224
Rok vydania: 2012
Vydavateľstvo: Motýľ

Anotácia: Volám sa Alex Tomasová a vždy som bola decko, ktoré nikto nechcel. Vlastní rodičia ma odkopli ako psa a v domove si ma prehadzovali ako horúci zemiak z pahreby. Neskôr sa našla rodina, ktorá si ma nechala. Nenávidela som ich za to, lebo mi nerozumeli. Život sa mi zdal mizerný. Iba v škole sa mi darilo. Bola som kráľovná – tá, ktorej sa všetci báli odporovať. Všetko zmenil neplánovaný rodinný výlet na Aljašku, kde som spoznala záhadné dvojčatá – anjela menom Kris a jeho brata Sama. Nikdy som ich nemala stretnúť. Boli mojou skazou. No práve tam – na konci sveta – som zistila, kto v skutočnosti som a čo všetko dokážem. Prezradila mi to šamanka z miestneho kmeňa. A tak som sa ocitla vo vojne, ktorá trvala už tisícky rokov. Medzitým som prežila veľkú lásku, vášeň, ale aj hnev a sklamanie. Teraz ma čaká obrovská výzva. Prekliatie aljašských vlkov sa vzťahuje aj na mňa, a preto musím odvážne čeliť svojmu osudu.

Vlci z Aljašky sú prvotinou mladej Kataríny Revickej. Zaujala ma hneď svojou pútavou obálkou  a anotácia sľubovala skvelý čitateľský zážitok. Ale bolo to tak? Ani veľmi nie. Väčšina zo sľubovaného ostala iba v anotácií a samotnej knihe sa to oblúkom vyhlo. Bohužiaľ.

Už od prvých strán mi bolo viac ako jasné, že dočítať túto knihu do poslednej strany bude pre mňa doslova boj. Veru bol a to riadny musela som sa miestami skutočne premáhať aby som knihu nezaložila niekde kde ju už nenájdem. Ale poďme poporiadku .

Názor na hrdinku celého príbehu Alex som si stihla spraviť po ani nie troch stranách knihy. Je pre mňa postavou s ktorou som sa absolútne nevedela stotožniť ani len na sekundu. Je arogantná čo cítiť z každej druhej vety, do seba zahľadená a správa sa ako sociálna pracovníčka z výpadovky. Za to s koľkými sa stihla vyspať počas knihy by sa nemusel hanbiť žiaden román 18+ aj keď nás autorka ušetrila podrobných opisov daného okamihu.

Čo sa týka mužského hrdinu, ktorý by akosi v tomto type kníh samozrejme nemal chýbať som po pravde vôbec nemala jasno. Bol to Kris? Trevor? Fred? Skutočne netuším, autorka im venovala všetkým tak malý priestor, že pre mňa neboli nič viac ako výplňou strán kde sa dialo väčšie nič ako obyčajne.

Nepochopiteľné bolo pre mňa správanie väčšiny postáv. Bolo absolútne nelogické ako keby mali nejaké skraty a správali sa úplne opačne ako zvyčajne. Príkladom tohto boli napríklad Alexini rodičia, ktorí ju bez slovka pustia na Aljašku. Seriózne? Ukážte mi niekto takýchto zodpovedných rodičov rada by som takých videla. A mohla by som vymenúvať takéto situácie ešte pekne dlho.

Na margo vyššie spomínaných opisov mi nedá nespomenúť ich takmer neustála absencia. Dávno som nevidela knihu, ktorá by obsahovala tak málo opisov ako tento výtvor. Prostredie, situácie to sú veci, ktoré by si človek mal vďaka opisom vedieť predstaviť, ktoré mu autor prostredníctvom nich približuje. No tu autorka asi nemala potrebu čitateľom čokoľvek objasniť.

Vec, ktorá bola pomyselným ďalším klincom do rakvy tejto knihy je jej uponáhľanosť. Autorka dej neustále hnala závratným tempom dopredu a tak celá kniha pôsobila ako za jazdy z rýchlika ani ste nestíhali sledovať čo sa deje chvíľu sa dialo jedno a v momente autorka vhupsla do novej situácie.

Ďalším klincom bolo celkové spracovanie, ktoré pôsobilo nanajvýš amatérsky. Beriem do úvahy, že je  to autorkin debut no i napriek tomu si myslím, že by mal mať akú takú úroveň a tá tejto knihe bohužiaľ chýbala mala som dojem akoby autorka bola žiačkou základnej školy pretože štýl jej písania mi na to sedel.

Úplne posledné, čo už v mojich očiach nezachránilo takmer nič bol záver. Bol možno nečakaný a pre mňa bol veľkým WTH avšak nie v tom dobrom slova zmysle to ako autorka knihu napokon uzavrela to som skutočne nečakala a vôbec ma to nepotešilo niežeby mi na osude hlavnej postavy záležalo pretože autorka mi na to nedala žiaden podnet a záver bol pre mňa proste len vyvrcholením celkového sklamania.

Na knihách sa vždy snažím hľadať aj pozitívum hlavne ak sa mi veľmi nepáčia no v prípade Vlkov z Aljašky bol jej veľkým a bohužiaľ aj jediným veľkým plus obálka, na ktorej si dalo vydavateľstvo skutočne záležať. Pretože tak klamať telom ako to zvládla táto  kniha to nedokáže každá.

Kniha bola teda nakoniec pre mňa veľkým sklamaním a ešte väčším utrpením kým som sa pokúšala prehrýzť na poslednú stranu. Musím skonštatovať, že táto kniha nie je ničím výnimočná  nenašlo sa proste nič čo by ma uchvátilo zato vecí, ktoré ma rozčuľovali bolo ako maku. Neviem či autorka plánuje vydať ešte nejaký príbeh no jej tvorbe sa po tejto skúsenosti asi oblúkom vyhnem.

Moje hodnotenie:

Enja Rúčková – Risknem to s punkerom

Autor: Enja Rúčková
Názov: Risknem to s punkerom
Počet strán: 272
Rok vydania: 2011
Vydavateľstvo: Motýľ

Anotácia: Maturantka Tina má pocit, že jej život uviazol na mŕtvom bode. Pociťuje potrebu zažiť niečo nevšedné, a tak sa ocitne na koncerte punkrockovej kapely. V chalanovi, ktorý sedí za bicími, spozná svojho bývalého suseda. Vrátil sa po dvoch rokoch z cudziny, pričom to pred všetkými známymi veľmi úspešne zatajil. K Tine je však od samého začiatku úprimný, neskrýva pred ňou svoje vlastné pocity. Vyvracia jej mienku o sebe aj o tom, v čo doteraz verila. Obracia jej svet hore nohami, otvára jej nový obzor, vťahuje ju do víru punkovej energie a slobody. Prináša so sebou závan čerstvého vzduchu, no na druhej strane aj riziko a nebezpečenstvo. Je teda iba na Tine, či sa rozhodne stiahnuť do kúta alebo sa poddá svojmu srdcu. Bude v jej prípade platiť, že risk je zisk?

Na knihu Risknem to s punkerom sa chystám už hádam aj pol roka no až teraz som sa k jej prečítaniu dostala. Do čítania som sa púšťala s očakávaním skvelej knihy, ktorá ma ohúri a zapáči sa mi. No nestalo sa tak. Nie tak úplne bola pre mňa totiž v určitom smere sklamaním.

Hlavnou hrdinkou je Tina, maturantka, ktorá uviazla vo vzťahu, ktorý vôbec nespĺňa jej predstavy a je takpovediac bezvýznamný . Keď sa raz ocitne na punkovom koncerte v bubeníkovi vystupujúcej kapely spoznáva svojho bývalého suseda Džonyho, ktorý sa vrátil z cudziny. Tinu som spočiatku akceptovala ako hlavnú postavu, voči ktorej som nemala ani odpor no ani som si nemyslela, že je ktovieako skvelá. Postupom času ma sama svojim konaním privádzala do zúfalstva. Z neutrálnej hodnoty sa razom dostala u mňa do mínusu. Celé jej správanie, unáhlené rozhodnutia, konanie zmýšľanie, vystupovanie – všetko toto dohromady ma neskutočne štvalo.

Druhou hlavnou postavou je už spomínaný Džony. Ten u mňa obstál asi tak isto ako Tina. Spočiatku mi prišiel fajn. Milý, vtipný, kto by ho nemal rád avšak ako strany plynuli aj názor na jeho maličkosť sa z mojej strany začal meniť. Postupne sa odkrývali vlastnosti a správanie, ktoré mi vonkoncom neboli sympatické. Chvíľami na mňa pôsobil dojmom, že má akúsi psychickú chorobu. V jednej chvíli milý, príjemný o chvíľu sa správal ako grobian až by sa ho človek skutočne bál. I keď viem, že si v detstve prežil svoje neprišlo mi jeho správanie veľmi adekvátne no možno každý sa s určitými  vecami vysporiadava inak.

Vďaka Bohu za vedľajšie postavy. Presne toto som si pomyslela počas čítania tejto knihy. Občas sa stáva, že vedľajšie postavy ma očaria omnoho viac ako tie hlavné. Risknem to s punkerom je presne tento prípad. Či už Džonyho spoluhráči z kapely alebo Tinine kamošky – až na jednu výnimku. Všetci boli z môjho pohľadu sympatickejší ako samotní hlavní protagonisti.

Spomínala som jednu výnimku ňou je Tinina kamarátka Zuzana. Tá bola taktiež sama o sebe pekný prípad. Tej som bohužiaľ taktiež neprišla na chuť. Jej zmýšľanie mi pripomínalo lacnú dievčinu z výpadovky, na ktorú sa podobala postupom času čoraz viac i svojim počínaním. A toto v knihách bohužiaľ neviem doceniť. Jej osoba mi prišla po dočítaní knihy značne nedoriešená akoby na ňu autorka pozabudla a už sa k nej nevrátila. Škoda.

I napriek všetkému vyššie spomínanému sa mi kniha čítala veľmi ľahko a pomerne rýchlo, nechýbal jej vtip no i ten sa časom akosi presúval do úzadia a vtipných hlášok, ktorých som si zo začiatku užila dostatok bolo razom akosi poskromno.

To čo ma na tejto knihe potešilo hádam najviac je prostredie v ktorom sa kniha odohráva. Nie som síce pravidelným návštevníkom punkových koncertov ich počet by sa dal skresať na skutočne mizivú hodnotu no zato s rockovými koncertmi skúsenosť mám a myslím, že atmosféra bude dosť podobná a tak som si vďaka tejto knihe opäť zopakovala niektoré koncertné zážitky vďaka atmosfére, ktorú autorka  tak skvele opísala.

Samozrejme aj romantika má v tejto knihe svoje miesto. I keď niekedy som skôr mala dojem, že je milne zamieňaná za niečo iné, čo s ňou dokopy nie vždy musí ísť. Džony miluje Tinu – dáva jej to okato najavo – Tina to nevidí – Džony jej to dáva výraznejšie najavo – Tina chce Džonyho. Tak by som v skratke opísala ich vzťah, ktorý bol  však vďaka ich povahám samozrejme komplikovanejší. Avšak nemohla som sa celú knihu zbaviť pocitu (a neprešiel ma ani po dočítaní), že vlastne celú knihu šlo prakticky o to, komu sa prvému nevinnú a naivnú Tinu podarí  dostať do postele. A to mi na knihe výrazne vadilo a kazilo mi to celkový dojem z čítania bohužiaľ.

Sčítané a podčiarknuté kniha bola pre mňa takým priemerom. Nebola dačím svetoborným, dačím, z čoho by som spadla zo stoličky no taktiež to nebol úplný prepadák, ktorý by som nedokázala ani len dočítať. A tak som si v hodnotení zvolila zlatú strednú cestu, ktorá mi ku knihe príde adekvátna.

Moje hodnotenie:

Linda Poitevin – Sins of the angels

Author: Linda Poitevin
Title: Sins of the angels
Series: The Grigori Legacy
Pages: 325
Release date: 17. 9. 2011
Publisher: ACE books

Summary: A detective with a secret lineage. An undercover Hunter with a bullet-proof soul. And a world made to pay for the sins of an angel… Homicide detective Alexandra Jarvis answers to no one. Especially not to the new partner assigned to her in the middle of a gruesome serial killer case—a partner who is obstructive, irritatingly magnetic, and arrogant as hell. Aramael is a Power—a hunter of the Fallen Angels. A millennium ago, he sentenced his own brother to eternal exile for crimes against humanity. Now his brother is back and wreaking murderous havoc in the mortal realm. To find him, Aramael must play second to a human police officer who wants nothing to do with him and whose very bloodline threatens both his mission and his soul. Now, faced with a fallen angel hell-bent on triggering the apocalypse, Alex and Aramael have no choice but to join forces, because only together can they stop the end of days.

I had an eye on Sins of the angels from the moment, when I accidently came across the book during searching something good for reading. The book immediately impressed me, so I decided to give it a chance and read it. I didn’t know what to expect from the story and I told myself, that I let myself get surprised. And, indeed, I was.

Nowadays, you rarely find a character in books, which is smart (and knows how to use it), fearless, strong and acts reasonable. Exactly that kind of a character is Alex.

Alex is a homicide detective, who works on a serial killer case (but he doesn’t leave any trails). This case brings back the memories of something from her past, what she wanted to keep under lock and burry it deep inside. I immediately started liking Alex. She made a short work with anything and anybody she came across (about what could be convinced her partner) When she had an opinion she showed it becomingly. Even when she looks tough on the outside (a detective can’t be a fragile flower) in her inner she is different.

But not just the mortal world is worried about the actions of the serial killer. Because the killer himself doesn’t belong to that world and so heavenly beings are involved and so is another main character, which is Aramael.

Aramael nodded. „Take your time,“ he told Roberts. „I´ll just get another coffee.“
And see about rising a little angelic hell.

Aramael is Power (one of the angelic choirs), a hunter of fallen angels and he is sent to Earth to hunt the one who is responsible for the killings – Caim, his Brother, and to protect Alex from him, about what he is not so found of and he shows it to his superiors. Eventually, he pretends to be detective Jacob Trent, a new partner of Alex Jervis, he starts the hunt for his fallen brother. At the beginning he acts sniffy and arrogant, which can’t be reproach for an angel in his position. I guess it would be a sin not to like Aramael. I liked him almost immediately, arrogant or not (angels are my weakness). But as the time goes by from a stubborn and arrogant he changes to someone, who even he doesn’t recognize.

Alex and Aramael make a perfect couple. From the beginning it sparkles between them. Alex, from an unknown reason, sees Aramael’s real form, but she denies what she sees is real – angels don’t exist. And Aramael on the other hand denies building feelings for her – angels can’t feel anything after all and especially not for a mortal. Sometime I was mad about Alex´s denial of what was obvious, but on the other hand I understood her reasons for the fear. If I would be in her shoes I maybe wouldn’t believe my own eyes and tried to find a logical solution, as well.

I really enjoyed the tension between Aramael and Alex, which was there from the beginning. At first they couldn’t stand each other. Both are just too strong personalities, who don’t let anyone to restrict them, they won’t let anybody to talk into their decisions. And watching this, what would happen when such persons with so alike characters meet, was interesting.

„Then it´s all about choices, isn´t it? Her ,“ Caim looked down at Nina with an almost tender adulation, and then lifted his gaze to Alex again – „ or you. Free will´s a bitch isn´t it?“

We don’t get the undying love on first sight. The feeling, which was at the end clear to anybody, began slowly. It was born from denial of the other, denying any feelings towards the other person and ended in affection from both Aramael´s and Alex´s side. I enjoyed this relationship so much from the beginning to the very end, where I smashed my head about how it ended.

But not just these two characters are worth mentioning. As I said earlier, Aramael was sent to catch a fallen angel responsible for murders and the one is no other than his brother Caim. In most cases I almost immediately start liking negative characters, but if it comes to Caim it wasn’t so clear. Caim was, indeed, a villain, but as I read further I was sure, that his actions have a deeper meaning. However the real villain in the book was for me someone else, someone who pulled the threads from the behind and was a grey eminence of the book.

There is one more character, which I cant leave out. It´s no other then Seth Benjamin. When by the other characters I was clear who are they or I have suspected it, with Seth I wasn’t sure and when I thought I have him figured out, it was just a thought, because the author left it to herself until the very end. But Seth was likeable in the moment he entered the scene. His notes, behavior, smirks got me almost in every scene, so after Aramael he became one of my favorite characters.

„If you say it´s not that simple one more time, Seth Benjamin, I swear to God I will kick you in the balls – angel or no angel.“

The book Sins of the angels didn’t get me just with likeable characters, about which I wanted to know more and more, but with the main storyline and angelic mythology as well, which the author put in her story. It was the mythology which captured me in the first place. In books with angel theme I follow the mythology and how the author gives it to readers. Linda Poitevin gave this theme a new breath, she took the angel theme and changed it in a way, which can impress and is in no means worn-out.

Sins of the angels is a great start in to the The Grigori legacy series. It is a book full of unexpectable changes, action and great characters, which you would care about. If you like mysteries, angels and you don’t need over-sweet love, which would give you diabetes rather than a great reading experience I would recommend this book to you and if it comes to me I can’t wait when I put my hands on the sequel.

Book trailer:

My rating:
SLOVENSKÁ VERZIA

Autor: Linda Poitevin
Názov: Sins of the angels
Séria: The Grigori Legacy
Počet strán: 325
Rok vydania: 2011
Vydavateľstvo: ACE books

Anotácia: Detektívka s tajomným pôvodom. Lovec v utajení s nepriestrelnou dušou. A svet, ktorý donútili platiť za hriechy anjela…

Detektívka na oddelení vrážd, Alexandra Jarvis sa nezodpovedá nikomu. Hlavne nie jej novému partnerovi priradenému k nej uprostred príšerného prípadu sériového vraha, partnera, ktorý ju zdržuje, ktorý je znepokojujúco atraktívny a nesmierne arogantný. Aramael patrí medzi Sily, je lovec padlých anjelov. Pred tisícročím, odsúdil vlastného brata k večnému vyhnanstvu kvôli zločinom voči ľudstvu. Teraz je jeho brat späť a zanecháva vražednú spúšť vo svete smrteľníkov. Aby ho našiel, Aramael musí spolupracovať s policajtkou, ktorá s ním nechce mať nič spoločné a ktorej vlastná krvná línia ohrozuje jeho misiu aj jeho dušu.

Teraz, konfrontovaní s padlým anjelom, odhodlaným spustiť apokalypsu, Alex a Aramael nemajú na výber, len spojiť svoje sily, pretože iba spoločne môžu zastaviť koniec dní.

Na Sins of the angels som si robila zálusk od momentu, keď som na ňu náhodne narazila pri pátraní po dačom zaujímavom na čítanie. Kniha ma hneď zaujala a tak som sa rozhodla dať jej šancu a prečítať si ju. Nevedela som, čo od nej očakávať a povedala som si, že sa ňou teda nechám prekvapiť. A prekvapená som veru bola.

V dnešných knihách už len zriedkakedy nájdete postavu, ktorá má vlastná hlavu (a nebojí sa ju aj použiť), je nebojácna, silná a správa sa rozumne. Presne takou hrdinkou je Alex.

Alex je policajtka z oddelenia vrážd, ktorá pracuje na prípade sériového vraha (ten však po sebe nezanecháva žiadne stopy). Tento prípad jej vracia spomienky na niečo z jej minulosti, čo by najradšej zamkla na dva západy  a pochovala hlboko vo svojom vnútri. Alex som si hneď obľúbila. S nikým a ničím sa nekašľala (o čom sa neskôr presvedčil aj jej partner). Ak na niečo mala svoj  názor patrične ho dala najavo. I keď sa správala navonok drsne (veď ako policajtka nemôže byť krehká kvetinka) vo vnútri to tak nebolo.

No nielen svet smrteľníkov znepokojuje vyčíňanie sériového vraha. Pretože samotný vrah ani do sveta ľudí nepatrí a tak sa nám do príbehu zamotajú nebeské bytosti a aj ďalšia hlavná postava. ktorou je Aramael.

Aramael nodded. „Take your time,“ he told Roberts. „I´ll just get another coffee.“
And see about rising a little angelic hell.

Aramael je Sila (jeden z anjelských zborov), je lovcom padlých anjelov a na Zem je poslaný uloviť toho, ktorý je zodpovedný za vraždy – Caima, svojho brata no i ochrániť pred ním Alex, z čoho vôbec nie je nadšený a veľmi jasne to svojim nadriadeným dal najavo. No napokon vydávajúc sa za policajta Jacoba Trenta, nového partnera Alex Jervis začína lov na svojho padlého brata. Zo začiatku pôsobí dosť povýšenecky a arogantne, čo mu ako anjelovi v jeho postavení ani nemožno vyčítať. Aramaela by bol hádam hriech si nezamilovať. Ja som si ho zamilovala takmer okamžite, arogantný alebo nie (anjeli sú skrátka moja slabosť). No postupom času sa z tvrdohlavého a arogantného mení na niekoho, koho ani on sám nespoznáva.

Alex a Aramael tvoria perfektnú dvojicu. Od začiatku to medzi nimi doslova iskrí. Alex z neznámeho dôvodu vidí Aramaelovu skutočnú podobu no popiera, že to čo vidí je skutočné – veď predsa anjeli neexistujú. A Aramael zasa na oplátku popiera svoje rodiace sa city voči nej – veď predsa anjel nemôže cítiť čokoľvek a tobôž k smrteľníčke. Alex ma občas tým popieraním toho, čo bolo úplne očividné štvala ale na druhej strane chápala som dôvody jej obáv a strachu. Byť na jej mieste asi tiež neverím vlastným očiam a snažím sa hľadať logické vysvetlenia.

Veľmi ma bavilo sledovať napätie, ktoré medzi Aramaelom a Alex vládlo od začiatku. Spočiatku jeden druhého nemohli ani vystáť. Obaja sú jednoducho silné osobnosti, ktoré sa nenechajú obmedzovať, nenechajú si kecať do svojich rozhodnutí. No práve pozorovanie toho, čo sa stane ak sa takéto osoby s veľmi podobnými povahami stretnú bolo zaujímavé

„Then it´s all about choices, isn´t it? Her“  Caim looked down at Nina with an almost tender adulation, and then lifted his gaze to Alex again – „ or you. Free will´s a bitch isn´t it?“

Tej dobre známej nehynúcej lásky na prvý pohľad sa však nedočkáte. Cit, ktorý bol v závere už hádam každému jasný začal veľmi pozvoľná. Rodil sa z odmietania toho druhého, popierania akejkoľvek možnosti citov voči tomu druhému a skončil náklonnosťou zo strany Alex i Aramaela.  Mňa tento ich vzťah neskutočne bavil už od samého začiatku až do konca, kde som si však búchala hlavu nad tým ako sa všetko vyvŕbilo.

No nielen tieto dve postavy stoja za povšimnutie. Ako som už spomínala Aramael bol poslaný, aby chytil padlého anjela zodpovedného za vraždy a tým nie je nik iný ako jeho brat Caim. Vo väčšine prípadov si záporné postavy takmer okamžite obľúbim no v prípade Caima to také jednoznačné nebolo. Caim bol síce záporák no čím viac som o ňom vedela tým viac som si bola istá, že jeho správanie má hlbší význam. Avšak tým skutočným záporákom v tejto knihe bol pre mňa niekto úplne iný, niekto kto poťahoval za nitky z úzadia a bol šedou eminenciou celej knihy.

Je tu ešte jedna postava, ktorú jednoducho nemôžem vynechať. Tou postavou je Seth Benjamin. Kým pri ostatných postavách mi bolo jasné, čo sú zač alebo som to aspoň tušila pri Sethovi som si väčšinu času nebola istá a už keď som si myslela, že som na to prišla bolo to len zdanie a ja som stále bola tam, kde aj na začiatku, pretože to čím v skutočnosti je si autorka nechávala pre seba takmer do úplného záveru . Avšak Seth mi bol sympatický v momente, kedy sa objavil na scéne. Jeho poznámky, správanie, úškrny ma dostávali takmer v každej scéne preto sa po Aramaelovi zaradil k mojim obľúbeným postavám.

„If you say it´s not that simple one more time, Seth Benjamin, I swear to God I will kick you in the balls – angel or no angel.“

Kniha Sins of the angels ma však nedostala len sympatickými postavami, o ktorých som chcela vedieť viac a viac ale hlavne dejovou líniou a anjelskou mytológiou, ktorú autorka do knihy votkala. Práve tá ma upútala na knihe v prvom rade. V knihách s tematikou anjelov väčšinou sledujem práve mytológiu a to ako ju daný autor podá. Linda Poitevin do tejto témy vdýchla dačo nové, vzala si tematiku anjelov a pretvorila ju spôsobom, ktorý vie zaujať a vonkoncom nie je otrepaný.

Sins of the angels je skvelým štartom do série The Grigori legacy. Je knihou plnou nečakaných zvratov, akcie, skvelých postáv, ktoré  vám nebudú ľahostajné. Ak máte rady záhady, anjelov a nepotrpíte si na presladenú lásku, ktorá vám skôr ako čitateľský zážitok spôsobí cukrovku túto knihu vám môžem odporúčať a čo sa mňa týka neviem sa dočkať kedy sa mi do rúk dostane jej pokračovanie.

Trailer

Moje hodnotenie: 

Stephen King – Běh o život

Autor: Stephen King (pod pseudonymom Richard Bachman)
Originál názov: The Running Man
Počet strán: 200
Rok vydania: 2011
Vydavateľstvo: BETA

Anotácia: Běh o život napsaný Stephenem Kingem pod pseudonymem Richard Bachman zná český čtenář pod názvem Running Man a takto byl uveden do distribuce i film s Arnoldem Schwarzeneggerem (sám King filmu na chuť příliš nepřišel).  Sci-fi z nedaleké budoucnosti líčí temnými barvami industriální svět, nikoli nepodobný totalitě. Zábavu apatickým masám obstarává jediný televizní kanál, který vysílá obskurní zvrácené soutěže, z nichž nejdrsnější a nejpopulárnější je Běh o život. Vybraný jedinec, v tomto případě Ben Richards, je vypuštěn do ulic Ameriky jako lovná zvěř. Po dvanácti hodinách ho začnou pronásledovat profesionální Lovci, podporovaní mnoha udavači z řad televizních diváků. Prchající zoufalec sahá pod vidinou odměny ve výši milionu dolarů k těm nejkrutějším prostředkům, aby pronásledovatele setřásl.

Príbeh knihy sa odohráva v Amerike roku 2025. V nie veľmi vzdialenej budúcnosti. Vo svete so zničeným životným prostredím, ovzduším pomaly ale iste nevhodným na normálny život. Jedna časť populácie žije svoje vysnívané životy plné prepychu ďaleko od skutočných problémov a ich jedinou zábavkou je sledovanie zvrátených súťaží, v ktorých ľudia pre peniaze robia zo seba nielen šašov ale riskujú aj svoje zdravie, niekedy až životy. Druhá časť žije alebo skôr prežíva ďaleko v predmestiach plných špiny, chorôb a potkanov, bez väčšej šance vytrhnúť sa z biedy, Jedinou možnosťou ako si zarobiť peniaze sa pre mnohých z nich stala práve účasť na chorých a zverských reality show usporadúvaných Sieťou.

Benjamin Stuart Richards alebo jednoducho Ben  je práve z druhej skupiny obyvateľstva, ktorá trie biedu. Po tom ako odišiel z práce, ktorá ho takmer pripravila o možnosť mať niekedy v budúcnosti deti sa ocitol na pracovnej čiernej listine a tak možnosť zárobku sa v jeho prípade rovná nule. Má chorú dcéru a jeho manželka sa rozhodla zarobiť peniaze tým, že bude predávať svoje telo. Ben sa pri sledovaní VéVé rozhodne pre to jediné, čo mu môže umožniť sa dostať k peniazom na lieky pre svoju dcéru. Prihlási sa ako kandidát do súťaží, ktoré prostredníctvom Siete sleduje každá domácnosť. Po rôznych náročných i menej náročných testoch je vybraný ako súťažiaci do najsledovanejšej a najzverskejšej súťaže – Beh o život.

Ben má skutočne svojský charakter. Nedáva si servítku pred ústa a vždy povie čo má na mysli. A tak z jeho úst neraz vychádzajú vulgarizmy alebo nemiestne narážky. Preto občas pôsobí dosť hulvátsky. No i napriek tomu som si ho obľúbila. Stephen King si dáva veľmi záležať na tom, aby vykreslil postavy svojich kníh do najmenších detailov a tak nám ponúka nielen situácie, ktoré Ben zažíva. Nahliadneme aj do jeho pocitov, ktoré sa i počas najvypätejších situácií vracajú k jeho manželke a malej dcérke.

Autor svoje postavy rozhodne nešetrí. Ben je toho „svetlým“ príkladom. Za to čo si vytrpel a zažil by sa rozhodne nemusel hanbiť žiaden akčný trhák s Arniem v hlavnej úlohe.

Ak v knihe očakávate rozsiahlejší úvod sklamem vás. Autor nám dopraje zopár úvodných stránok a po nich sa spolu s Benom ocitáme v centrále hier, kde sa začína akciou nabitý kolotoč, ktorý sa zastaví až na poslednej stránke knihy. Vďaka spisovateľskému talentu autora máte pocit akoby ste sa skrývali spolu s Benom, utekali pred lovcami a dúfali vo výhru.

Pri čítaní tejto na Kingove pomery vcelku útlej knižočky som už od začiatku mala pocit, akoby som už niečo podobné čítala. A veruže aj hej. Nemusím sa hádam ani len pýtať, či niekto z vás pozná Hry o život od Suzanne Collinsovej. Presne túto knihu mi Běh o život pripomínal. Bolo tam veľa znakov, ktoré sa dali nájsť aj v Hrách o život. Častokrát som sa pristihla ako pozerám na text pred sebou s poznámkou – Hej toto som už niekde videla. Avšak Běh o život (okrem toho, že bol napísaný omnoho skôr) mi prišiel ako akási dospelejšia, krvavejšia a akčnejšia verzia Hier o život.

Nedá mi nespomenúť zobrazenie súťaží alebo dalo by sa povedať reality show v tejto knihe. Sú kruté, zverské, oberajú ľudí o zvyšky ich dôstojnosti. Vezmú ich využijú a odhodia do zabudnutia za búrlivého potlesku divákov. Ale je táto vízia budúcnosti pre nás až taká nereálna? Nemyslím si už teraz možno v televíziách vidieť jednu reality show za druhou. Každá sa predbieha o to, ktorá z nich bude škandalóznejšia, šokujúcejšia a tým aj najpopulárnejšia. A my sami sa stávame nadšeným davom schopným prepierať účinkujúcich až pokiaľ na nich nezostane nitka suchá. A tak sa stávame otrokmi televízií, reality show nevnímame skutočné problémy pretože naším jediným je ako daná súťaž dopadne. To je skutočná ukážka vymývania mozgov vďaka programom televízií. Stephen King nám predviedol ako ďaleko môže toto všetko zájsť a aké následky to môže mať.

Na motívy tejto Kingovej knihy bol v roku 1987 natočený aj rovnomenný film, kde sa v hlavnej úlohe predstavil Arnold Schwarzenegger. Film má však len veľmi málo spoločného so svojou predlohou.  Takže a ste ho videli nemusíte sa báť, že táto kniha je presnou kópiu a pokojne sa do nej pustite.

Ak si chcete prečítať knihu, ktorej nechýba poriadna dávka akcie táto kniha je práve pre vás. Doslova ju zhltnete na posedenie. Môžem ju odporúčať nielen fanúšikom kníh Stephena Kinga ale aj tým, ktorí s jeho tvorbou ešte nemali tú česť.

Moje hodnotenie:

Marek Zákopčan – Nevinní zmätkári

Autor: Marek Zákopčan
Názov: Nevinní zmätkári
Počet strán: 232
Rok vydania: 2010
Vydavateľstvo: IKAR

Anotácia: Smiech je korením života. Vie o tom aj rozprávač príbehu – dvadsaťjedenročný Alex. Ani nevie ako a vhupne s priateľmi do množstva bizarných, komických situácií. S vidinou ľahkého zárobku sa Alex podujme doučovať Xéniu, dcéru miestnych zbohatlíkov. No už pri prvej návšteve honosnej vily vyvolá škandál – prichytí totiž domácu pani s mladučkým susedom. Zmätok v Alexovej duši vystupňuje aj Xénia – je totiž nielen krásna, ale aj bystrá. Alex sa, pravdaže neštandardne, zoznámi s Tinou. Nečakane ho zasiahne Amorov šíp, ale dokáže udržať na uzde vášeň, ktorú pociťuje ku Xénii? Autor s iróniou a nadhľadom opisuje každodenný život mladých ľudí, ich starosti, pohľad na život a dospelých, prvé lásky, skúsenosti s alkoholom či bujaré žúrovanie. Príbeh Nevinných zmätkárov je plný situačného a konverzačného humoru. Jeho aktérov si obľúbi každý, kto má rád mladosť a život.

Na knihu Nevinní zmätkári som sa tešila už , keď som si ju kúpila. I keď som nevedela, čo ma v nej čaká púšťala som sa do nej s nadšeným. So zvedavosťou som otáčala stránku za stránkou a nemohla som sa ubrániť smiechu zo situácií, ktoré sa v nej dejú.

Akési dieťa s červeným balónom v ruke sa odrazu rozvzlykalo. „Mamííí! Ten ujo zabil veveričku?“ nariekalo.

Rozprávačom celého príbehu je vysokoškolák Alex.  Alexa som si takmer okamžite obľúbila. Je ten typ človeka, ktorému nie je žiadna zábava cudzia. Avšak zároveň je aj magnetom na prúsery akéhokoľvek druhu. Dalo by sa možno povedať, že je to jeden z jeho najvýraznejších talentov, vďaka ktorému sa dostáva do množstva humorných no i trápnych situácií. Avšak úsmev na tvári vám vyčaria všetky varianty. Alex je jednou z tých postáv pri ktorých sa usmievate už len keď sa niekde vyskytnú (asi je to aj očakávaním toho, čo jeho talent zasa raz predvedie). Nedalo mi ho neporovnávať so samotným autorom. Ten na mňa pôsobí rovnako veselo a sympaticky ako aj hlavná postava.

Vietor vo vlasoch, vodka v krvi, ja v kontajneri a predo mnou… zaparkovane auto! Namiesto toho, aby som sa schoval a snažil sa uchrániť pred nárazom, zdvihol som ruky do výšky a kričal: “Supééér!”

Aké by to boli zážitky, keby sa o ne nedalo s niekým podeliť. A tak spolu s Alexom spoznávame aj jeho uletenú partiu v zložení Peťa, Tomáš a Cuca. Všetci traja sú takisto podarené čísla a ja som fakt nevedela, kto z tejto bandy je strelenejší pretože si výrazne konkurovali.

Nemôžeme za to, že doteraz sa mi samy hádzali do náručia. Som skrátka úžasný.“
„Áno, ale len v malých, ojedinelých dávkach.“

Tomáš je jednoducho sukničkár a to doslova. Otočí sa za každou sukňou, ktorá okolo neho prejde (ak teda tou sukňou nie je kilt). Po pravde, pri prístupe jeho osoby k opačnému pohlaviu a vzťahom celkovo som veľmi dúfala, že sa objaví nejaké dievča, ktoré celé jeho zmýšľanie prevráti naruby alebo aspoň ho bude trochu krotiť. Peťa a Cuca (zaujímalo by ma kde sa berie to meno :)) sú takisto súčasťou tejto partie. Obe na mňa pôsobili menej pochabo ako Alex a Tomáš i keď niekedy sa im vyrovnali. Peťa nahovorila Alexa na doučovanie Xénie Rokovej, ktorú rodičia chcú dostať na vysokú školu. Vďaka tomu spoznávame spolu s Alexom ďalšie postavy knihy, súrodencov Rokovcov. Zo začiatku som nevedela, čo si o Xénií myslieť. Mala som dojem, že to bude rozmaznané dietko svojich bohatých rodičov. Postupom času mi bolo jasné, že nie vždy peniaze menia to čím človek je. To isté platilo aj v prípade Eliáša (Amona) a Valérie (i keď pri nej som si veľmi istá nebola), súrodencov Xénie.

Eliáš a Xénia? Rodičia mali očividne zmysel pre humor. Prečo svoje deti nepomenovali rovno Kurník a Šopa? Alebo Trma a Vrma?

Ani v tejto knihe hlavného hrdinu neobišla láska. Aj keď tú Alexovu som skutočne nechápala. Svoj objav – Tinu spoznal vďaka radu náhod, ktoré snáď ani neboli možné. Tina mi ako postava vôbec nesadla. Nevedela som jej prísť na chuť a ona sama mi to veľmi neuľahčovala svojim panovačným správaním a scénami, ktoré vystrájala. Mala som dojem ako by táto osoba ušla z dákeho ústavu na liečbu duševných porúch a mala by sa tam ale urýchlene vrátiť. Našťastie bola jedinou postavou, ktorú som nevedela v tejto knihe doceniť.

„Dobre. Ale ja sa vrátim!“ vyhlásila tvrdohlavo. 
„To vravel aj terminátor… a ako dopadol!“ odsekol som.

Nevinní zmätkári sú skvelým oddychovým čítaním pri ktorom vám však hrozia neustále výbuchy smiechu. Ja osobne som si ich užila dosť v snahe predstaviť si situácie opísané autorom. Boli neskutočné a ja som nevedela určiť či sú výtvorom fantázie alebo majú nejaký reálny základ. Autor nešetril vtipnými dialógmi, ktoré skvele dopĺňajú zážitky postáv a tým tvorili jeden vydarený a humorný celok. Vytvoriť vtipnú knihu možno nie je také ľahké ako sa zdá no Marekovi Zákopčanovi sa to podarilo s prehľadom. Je evidentné, že mu nie je humor cudzí a u mňa si jeho knižka vyslúžila titul najvtipnejšej knihy nie len roku 2012 ale najvtipnejšej knihy vôbec.

„Tak dobre. Aby si nepovedal, že som stará vykopávka neschopná zábavy, dovolím ti pozvať si zopár priateľov.“
„Joj, ani nevieš, akú si mi spravila radosť! Urobíme si pyžamovú párty a pod perinou si budeme šepkať zakázané slová! To bude bomba!“

Nevinní zmätkári sú knihou, ktorú vezmete do rúk a nepustíte pokiaľ sa neprepracujete k poslednej strane. Kniha je skvelou oddychovou. Ak chcete vypnúť, spríjemniť si čas čítaním a radi sa schuti zasmejete táto útla knižka je pre vás určite ako stvorená.

Moje hodnotenie: