Silvia Antalíková – Čo môžu muži, môžem aj ja

Autor: Silvia Antalíková
Počet strán: 256
Rok vydania: 2012
Vydavateľstvo: PT Marenčin

Anotácia: Nikto sa dnes už nepozastavuje nad tým keď MUŽ:

– nie je ochotný riešiť tehotenstvo svojej partnerky, pretože JEHO sa to jednoducho netýka

– odchádza od SVOJEJ ženy a SVOJICH detí k mladej milenke, pretože sa ich všetkých už nabažil

– založí si NOVÚ rodinu a na tú predchádzajúcu prosto už NEMÁ viac čas, peniaze a ani … pomyslenie

– poletuje medzi manželkou a milenkou, a kamaráti ho obdivujú, závidia a považujú ho za playboja, zvodcu a za kríženca kanca so žrebcom

ALE??????: ČO AK BY TO VŠETKO BOLO PRESNE: NAOPAK???

Po prečítaní anotácie som bola na knihu Čo môžu muži, môžem aj ja veľmi zvedavá. Sľubovala dačo zaujímavé a pre mňa aj nové. Žena, ktorá si správaním vymení rolu s mužom? Prečo nie. Tešila som sa a skutočne ma zaujímalo, čo sa z tejto témy vykľuje.

Hlavnou postavou príbehu je Maja. Maja je emancipovaná žena, ktorá si svoj život vonkoncom nepredstavuje za sporákom či ako staranie sa o malé deti ale ako celé dni strávené prácou na svojej kariére. Avšak občas veci nevychádzajú tak ako si predstavujeme, o čom sa presvedčí aj Maja. A tak keď sa dozvie, že čaká dieťa nie je dvakrát nadšená a je rozhodnutá sa tejto prekážky vo svojom profesijnom raste zbaviť no s tým zasa nesúhlasí jej manžel, ktorý urobí všetko pre to aby jej v tom zabránil a tak nakoniec jeden  šťastne druhý už trochu menej očakávajú svojho prvého potomka.

Musím sa priznať, že so správaním a postojmi Maje som sa nevedela vôbec stotožniť. Ja si nepredstavujem ženu ako tú, ktorá by sa správala tvrdo a surovo, ako muž, ako tú, ktorá by nehľadela na iných a deti brala ako niečo, čo je na obtiaž. Je mi úplne jasné, že nie je snom každej ženy mať veľkú rodinu. Mať a vychovávať deti nie je zmyslom života každej ženy. Určite je mnoho takých, ktoré stavajú svoju prácu a kariéru na popredné miesto svojich hodnôt a ja im to samozrejme nechcem zazlievať. No skrátka som nad Majou občas krútila hlavou i keď som vedela, že v téme tejto knihy sa tak ako sa správa skrátka správať musí no nevedela som si pomôcť.

Veľmi, preveľmi sa mi páči byť v obale navonok krehkej  a zraniteľnej ženy, ale vnútri som tvrdým a priebojným mužom, ktorý dosiahne všetko, po čom len zatúži! Veď existuje emancipácia, no nie?! A predsa: čo môžu muži, môžem aj ja!

Vlado v tejto knihe by sa správaním skôr dal zaradiť k tej opačnej časti manželského páru (teda nie že by bol zženštilý to nie) teda hlavne v porovnaní s dosť tvrdým správaním Maje. Bol to práve on, kto sa od začiatku  na svojho prvého potomka veľmi tešil.

Vlada som si temer hneď obľúbila, veď akoby aj nie. Už od začiatku prejavoval o ten malý zázrak najväčší záujem, bohužiaľ väčší ako Maja a nakoniec sa o svojho synčeka aj sám najviac staral, čo som teda obdivovala pretože nie každý muž prejavuje záujem o tehotenstvo svojej partnerky. Niektorí to berú ako vec ženy, o ktorú sa oni vonkoncom starať nemienia (a nájdu sa aj takí, pre ktorých to končí len počatím). Nie každý je ochotný nechať prácu, dať sa na materskú, študovať knihy o materstve a od rána do rána behať okolo svojho dieťaťa. Vlado je však presne ten typ, ktorý sa zaujíma, ktorý sa pripravuje, stará a tým si ma v knihe absolútne získal.

Jedna vec nad ktorou sa musím ešte pozastaviť je záver knihy. Väčšina z nás očakáva pri knihách šťastný koniec. Áno očakávala som ho v kútiku duše i ja. Dúfala som v zmenu v Majinom správaní v niečo, čo zlomí jej postoj a ona si uvedomí, že práca nieje všetko a sú aj iné hodnoty a možno aj cennejšie. Avšak záver, aký autorka pripravila som skutočne nečakala a ešte chvíľu po prečítaní som pozerala na poslednú stránku, či to je naozaj koniec. No koniec to bol a ja som sa musela zmieriť, že niektoré príbehy ako i životné situácie nemajú rozprávkový záver.

Nechcem byť rebelkou za každú cenu, ale chcem byť sama sebou.

Téma, ktorú autorka zvolila je dosť odvážna a kontroverzná. Ukazuje nám ako to vyzerá ak sa žena správa ako muž. Ako to vyzerá, keď je na prvom mieste práca a všetko ostatné ide bokom. Aké to je, keď je dieťa prekážkou, keď sa rodina zunuje a riešením je vzťah pomimo manželstva. Skutočne som bola šokovaná ale najviac by asi malo šokovať iné a to, že toto správanie nieje spoločnosť ochotná tolerovať u ženy ale muž sa takýmto spôsobom môže správať bežne a nikto nepohne ani brvou. To je skutočne na zváženie.

I keď sa mi správanie hlavnej postavy nepozdávalo kniha sama o sebe ma skutočne veľmi bavila. Ľahko sa čítala a ja som ju v podstate zlupla za niekoľko dní i to preto, že som ju skrátka nechcela prečítať hneď, chcela som si ju užiť o deň naviac a potom ešte o ďalší deň naviac.

Kniha Čo môžu muži, môžem aj ja je spisovateľským debutom autorky Silvie Antalíkovej a podľa mňa veľmi vydareným a zaujímavým. Získala ocenenie 2. miesto v kategórií Debut roka 2012 v Knižnej revue. Knihu môžem len a len odporúčať. Ak hľadáte knihu, ktorá sa zaoberá nie práve tuctovou témou určite po nej siahnite.

Moje hodnotenie:
Za poskytnutie recenzného výtlačku sa chcem veľmi pekne poďakovať autorke.  

2 názory na “Silvia Antalíková – Čo môžu muži, môžem aj ja

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *