Novinka Kristíny Mišovičovej už čoskoro!

So slovenskými novinkami sa nám roztrhlo vrece a tak je tu opäť ďalšia, tentokrát z pera Kristíny Mišovičovej pod názvom Čakanka. Knižka (predbežne) vyjde 12.11. vo vydavateľstve Evitapress.

Od Kristíny Mišovičovej mám prečítané zatiaľ len dve knihy a to Len láska pozná odpoveď a knihu, ktorá na ňu nadväzuje – Vráť mi moje sny. Obe som zhltla za pár dní, pretože autorkin štýl mi skutočne sadol takže jej knižná novinka mi v knižnici isto nebude chýbať a už sa na ňu veľmi teším.

ČO VŠETKO JE OBYČAJNÁ ŽENA OCHOTNÁ SPRAVIŤ PRE DOBRO SVOJHO DIEŤAŤA?
Olívia sa pri svojej práci v Centre pre mladistvé matky denne stretáva s tými najsmutnejšími prípadmi zlyhania lásky, výchovy, pevnej vôle, rozumu či jednoducho antikoncepcie. Ako dobrovoľníčka pomáha desiatkam zúfalých detí, no nik z nich nemá ani len tušenia, prečo to robí. Čo sa v skutočnosti skrýva za peknou tvárou úspešnej právničky? Dokáže raz a navždy uniknúť svojej minulosti?
Všetko v jej živote sa zdá byť v poriadku, až kým ju jedného dňa nevystraší nezvyčajný telefonát. Kto je tá tajomná žena, ktorá ju prosí o pomoc? Prečo si vybrala práve ju? Naozaj potrebuje záchranu, alebo ide len o dômyselne skonštruovanú lož, ktorá má pomôcť lapiť ju do pasce? Hoci by na minulosť najradšej zabudla, nutkanie spoznať pravdu jej to nedovolí…

Ukážka

Telefón na stole sa rozozvučal. Strhla sa.
„Prosím?“ ozvala sa unaveným hlasom. Ticho.
„Haló?“ Znova ticho. Zreteľne počula, ako na druhej strane niekto prerývane dýcha. Čo je toto za hlúpy žart?
„Je tam niekto?“ spýtala sa do tretice.
„Olívia?“ ozval sa konečne neznámy ženský hlas. Znel akosi priškrtene. „Olívia Milerová?“
„Áno, to som ja.“
„Musíte mi pomôcť,“ šepkala žena, akoby sa bála, že ju niekto začuje.
„Dobre,“ prikývla, aj keď vôbec netušila, o čo ide. „Rada vám pomôžem, ale…“ nedokončila. Na druhom konci začula buchnúť dvere.
„Čo tam, doriti, robíš?! S kým to telefonuješ?!“ zreval nejaký chlap a vzápätí sa spojenie prerušilo.
„Haló,“ skúšala znova a znova, no zo slúchadla sa už ozývalo iba známe pípanie signalizujúce, že spojenie bolo prerušené. Nechápavo hľadela na staromódny aparát. Čo to malo znamenať? Kto bola tá žena? A o akej pomoci to vravela? Jej hlas znel vystrašene, ako keby jej naozaj hrozilo nejaké nebezpečenstvo. Zmocnila sa jej nervozita.
„Dokelu,“ povzdychla si. Neznášala, keď nevedela, na čom je. Záhady, tajomstvá a podobné veci, to nebolo nič pre ňu. Odjakživa mala rada vo veciach poriadok. Prstami nepokojne bubnovala po stole a pohľadom hypnotizovala telefón. Želala si, aby znova zazvonil. Chcela sa dozvedieť viac. Chcela vedieť, o čo tu ide. Odkiaľ poznala jej meno a číslo do centra?!
„Dobrý deň,“ nesmelý hlas prerušil jej pochmúrne myšlienky.
„Timea!“ vykríkla prekvapene, keď vo dverách zbadala známu tvár. „Kde sa tu berieš?“
Dievča s krátkymi vlasmi a s pehavým nosom nervózne prešľapovalo z nohy na nohu, akoby zvažovalo, či prísť sem bol naozaj dobrý nápad. V očiach sa mu zračil zmätok.
„Tak poď dnu, nech mi sem nepúšťaš zimu,“ pokúsila sa zavtipkovať. Aj Timea sa pousmiala. Toto miesto poznala pridobre, vedela, že v pracovni je takmer rovnako chladno ako na chodbe. Opatrne za sebou zatvorila dvere. Všetko, čo robila, bolo akési opatrné. Akoby sa neustále bála, že ju niekto pozoruje. Stačí jediný neopatrný pohyb a ona bude musieť znova znášať následky svojho nerozvážneho správania.
„Čo sa ti, preboha, stalo?“ vykríkla Olívia, keď sa konečne usadila oproti nej. Cez krátku ofinu jej presvital krvavý škrabanec a pod okom svietil tmavý monokel.
„Nič. Ja… spadla som na schodoch…“ habkala dievčina nesúvisle a uhýbala pohľadom. Bolo evidentné, že klame.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *